Ostrov Grófa Monte Christa (koniec)

Spisovateľ/ka: Yao(nee) | Vložené dňa: 18. septembra 2010
http://citanie.madness.sk/view-31598.php

*  *  *

Maxwell sa najprv poškrabal na zátylku, potom prešiel k ľavému ramenu a skončil pri orlom nose, ktorý neznášal od tej doby, čo sa náhodou uvidel vo výklade jedného veľkoobchodného reťazca.

„Zrejme tu máte blchy," skonštatoval, keď do činnosti zapojil obe ruky, aby uľavil pocitu svrbenia a mohol tak demonštrovať svoje rozhorčenie.

„Blchy?!" nechcel uveriť tejto sťažnosti hostiteľ, ktorého očividne nemiestna hláška pobúrila.

„Inak si to nepretržité svrbenie neviem vysvetliť."

„Nie ste na niečo alergický?"

„Pokiaľ viem, tak nie."

„Možno ste sa iba zle vyspali."

„Nemyslím si, že môj spánok môže za to nepretržité svrbenie."

„Ale blchy?! Tu... u nás?!" nechcel stále uveriť plukovník Orwell svojmu hosťovi.

„Ak nájdete inú príčinu svrbenia..."

„Žeby vyrážka?" vyskúšal plukovník hádať ešte raz a Maxwell si okamžite vyhrnul rukávy.

„Nič!" skonštatovali jednohlasne pri pohľade na obnažené miesta červené iba po nepretržitom škriabaní.

„Chcete, aby som vám zavolal doktora?"

„Nie, zatiaľ to nebude nutné, možno som iba prehnane nervózny."

„Nervózny?"

Maxwell nemo prikývol a okamžite na to sa poškrabal na čele.

„Viete, som tu pomaly druhý deň a naozaj netuším prečo. Nechceli by ste mi to vysvetliť?"

„A prečo nie?" rozveselil sa týmto náhlym prejavom záujmu plukovník, „Raz za čas si sem rád niekoho pozvem."

„T-to je všetko?" nechcel uveriť vlastným ušiam Maxwell.

„Vlastne je tu ešte niečo. Počul som, že maľujete, a to veľmi pekne."

„Nie, predávam kvety. Už pekných desať rokov."

„Ako prosím?!" zvolal preľaknuto hostiteľ, pričom sa horúčkovito začal hrabať v úhľadne poukladanej hŕbe spisov na svojom stole.

„Inú prácu som doteraz nezohnal a uživiť sa dajako musím," vysvetlil Maxwell potichu, snažiac sa čo najnenápadnejšie skryť príval červene, ktorá začala pri jeho odstávajúcich ušiach. Ibaže plukovníka jeho vysvetlenie očividne neupokojilo.

„Vy... vy teda naozaj nie ste maliar?" nástojčivo trval na svojom majiteľ hradu.

„Nie. Teda, áno! A-aby som bol konkrétny, raz za čas si rád niečo nakreslím a ide mi to obstojne. Aspoň takto sa k mojim prácam vyjadrilo pár mojich známych," opravil sa Maxwell, dúfajúc, že toto priznanie nespôsobí nečakané komplikácie.

„Takže predsa len maľujete!" zvolal nadšene plukovník a o čosi pokojnejšie sa oprel o kožené operadlo svojho kresla.

„Iba sem-tam. Verte mi, nie je to nič svetoborné!"

„Ste veľmi skromný človek, pán Blake. A to sa mi na vás páči."

„Veď ma ani nepoznáte," zašomral dotknuto útly muž, škrabkajúc sa tentokrát za ľavým uchom. Plukovník Orwell bol však iného názoru.

„Môj nos nikdy neklame, verte mi!"

„Keď myslíte."

„Dlhoročná, skúsenosťami overená prax, môj milý!"

„Nežijete tu náhodou sám?" posnažil sa Maxwell o náhlu zmenu témy snažiac sa dostať k svojej lopatke, ktorá peknú minútu nepríjemne svrbela. Nerád totiž býval stredobodom akejkoľvek pozornosti.

„Ani náhodou! Vždy je nablízku niekto zaujímavý! Teraz ste to napríklad vy a váš úžasný maliarsky talent, ktorý by som rád zneužil, za predpokladu, že mi to dovolíte," zmaril jeho snahu plukovník Orwell, ktorý sa opätovne prinavrátil k jeho ničím nezaujímavej záľube.

„Lenže ja nič nepredávam!" zvolal rozhorčene, čím plukovníka očividne pobavil.

„Ale darovať môžete, nie je tak?"

„Teoreticky môžem. Prakticky... nič, čo by som darovať mohol, tu a teraz pri sebe nemám."

„V tom žiadny závažný problém nevidím! Vlastním súkromný maliarsky ateliér. Vari nemáte chuť stráviť posledné dni vášho pobytu tvorením niečoho fantastického?!"

„Úprimne, ani nie. Teda, neberte to v zlom, pán plukovník, ale potichu som dúfal, že vám ide o oveľa väčší obchod, než je darovanie akejsi abstraktnej zmesi geometrických tvarov," priznal sa Maxwell sklamane.

„Myslím, že vám nerozumiem, pán Blake."

„Kubizmus. Fascinuje ma kubizmus, pán plukovník Orwell," vysvetlil závažnosť situácie mladý muž škrabkajúci sa na upotenom temene hlavy.

„A... aha," dostal zo seba prekvapene majiteľ hradu a zamračil sa na africkú masku po svojej pravici, ktorá sa mu práve teraz očividne vysmievala. 

„Môžem sa vás na niečo opýtať, pán Blake?"

„Vzhľadom na to, že ste sa vypytovali doteraz, môžete," privolil hosť neochotne.

„Nesnívali ste niekedy o niečom veľkom?"

„Nie, nesníval. Znie to čudne, ale vždy som bol spokojný s tým, čo mám."

„Ani v detstve?" pokračoval vo svojom výsluchu plukovník.

„Aha, vy ste mali na mysli takýto typ snov. Potom áno, sníval som. Pamätám sa, že som sa chcel stať buď maliarom, alebo spisovateľom. Rád si totiž vymýšľam."

„Takže... ak by ste mali odrazu tú možnosť stať sa na pár minút slávnym, prijali by ste ju?" vyzvedal sa ďalej.  

„To záleží od okolností, pán plukovník. Ak by vám to neprekážalo, rád by som vás teraz poprosil o toho doktora, to svrbenie je naozaj neúnosné!"

„Ako? Doktora? Iste, iste... Zavolám ho."

„Ste naozaj láskavý. Ak je to všetko, pôjdem sa prejsť, pán plukovník. Možno pobyt na čerstvom vzduchu mi pomôže," ospravedlnil sa rýchlo Maxwell a ťarbavým krokom sa vzdialil z izby. Plukovník Orwell sledoval jeho odchod s výrazom plným zmätenia.

 „Nečakané komplikácie?" vyrušil ho zo zadumania príjemný ženský hlas. 

„Očividne sa bavíš."

„A nemala by som sa?"

Plukovník Orwell sa načiahol po svojej ozdobnej africkej maske a obrátil ju tvárou k žene, ktorá práve teraz sedela oproti nemu, na mieste, kde sa iba pred nedávnom zanietene škrabal jeho čestný hosť.

„Nedokázala som odolať. Musíš však uznať, že mi ten úškľabok vyšiel," zanôtila škodoradostne.

„Podozrievame ťa i za to svrbenie."

„Podobné primitívne žarty nevyhľadávam. Povedzme, že proces očisty sa začal o čosi skôr, ako si predpokladal."

„To nie je možné!" zvolal pobúrene a ona si spokojne potiahla z cigarety.

„Over si to. A potom začni dumať nad tým, ako svoje zlyhanie vysvetlíš. Málokedy sa totiž stáva, aby duša prišla o rovnocennú možnosť výberu," odvrkla a tvár plukovníka Orwella pobledla.

„My neveríme!"

„Udivuješ ma. Či to vari nevidíš?! Neexistuje žiadny zlatý stred. Buď dáš, alebo berieš. Ty si zatiaľ iba vzal. A to sa mu zrejme znepáčilo oveľa viac, než moje malé nevinné výstrelky."

„Máš veľmi naivné názory," prešiel do ofenzívy očakávajúc, že ju tým rozhnevá.

Žena sa usmiala. Dlaňou prešla po vyrezávanom priečelí písacieho stola až k hŕbke spisov, na ktorej bolo práve teraz napísané: „Maxwell Blake, narodený prvého januára tisíc deväťsto sedemdesiatpäť..."

„Potom nežiadaj o pomoc."

„To nebudeme. Sme totiž presvedčení, že máme danú situáciu pevne pod kontrolou. Aj napriek nečakanému zvratu."

„Nie som si istá tým, či je správne nazývať pojašenosť nečakaným zvratom udalostí." 

„My áno," trval na svojom.

„Máš ešte niečo na srdci?"

„Nie, to bude nateraz všetko," odvetila, vstala a podišla k prvému gýčovému obrazu, ktorý zdobil plukovníkovu pracovňu, aby sa mohla vrátiť tam, odkiaľ prišla. Do sveta krehkých antických múz a bezhraničnej fantázie.

Plukovník Orwell osirel.

 

*  *  *

 

Už nemal čo stratiť. Hlasno zaklopal a čakal.

„Áno?" ozvalo sa ospalo spoza dverí a plukovník Orwell vošiel dnu.

„Hlboko sa ospravedlňujem za túto neskorú návštevu. Je tu však istá vec, ktorú by som s vami rád prebral, pán Blake."

Maxwellova strapatá hlava neochotne vykukla spoza veľkej páperovej periny a prebodla majiteľa hradu veľmi mrzutým pohľadom.

„Doktor, ktorého ste zavolali, mi, bohužiaľ, nepomohol, a práve preto som sa rozhodol zajtra nad ránom odísť. Odkaz so srdečným poďakovaním som vám nechal na stole vo vašej pracovni," zamrmlal, otáčajúc sa na druhý bok, čím chcel dať jasne najavo, že sa rozhovor práve skončil.

„A o to ide, pán Blake," začal plukovník, „Obávam sa, že váš návrat nie je možný."

„Tak na to by som sa rád pozrel!" zaprotestoval Maxwell stále ukrytý pod snehobielymi prikrývkami. Plukovník Orwell vyčaroval prívetivý úsmev a namieril si to priamo k prútenému kreslu, ktoré stálo pri kamennom kozube. Oheň tíško tlel a on sa rozhodol posadiť sa čo najbližšie k príjemne uspávajúcemu teplu.

„Pán Blake, budem k vám úprimný..."

„Tak to by som prosil. Možno mi konečne vysvetlíte, prečo ste ma sem vôbec pozvali! A nesnažte sa to zase raz zvaliť na obrazy!" rozčúlene vykrikovala a nadskakovala hora páperia. 

   „Nie, to nie. Ale budem sa musieť brániť tým, že si iba plním svoju prácu, ktorá mi bola daná v momente môjho zrodu," trpezlivo pokračoval vo svojom vysvetľovaní, dúfajúc, že zaujme pozornosť svojho hosťa natoľko, aby vstal z postele a pozorne počúval. Maxwell však zaryto mlčal.

„Viete, naozaj som sa snažil. Zrejme nie natoľko, aby ste sa tu cítili dobre."

„Čo keby ste prešli priamo k veci? Som unavený a o pár hodín ma čaká strastiplná plavba k pobrežiu! Potrebujem si poriadne oddýchnuť."

„Pán Blake, vari vám kapitán lode nepovedal, že sa dvakrát pre toho istého pasažiera nevracia?"

Ťažká perina sa zatriasla vo vlne nového protestu:

„Nie som včerajší, pán plukovník! A ten starec určite nie je jediný prepravca v tomto okolí."

„Obávam sa, pán Blake, že je."

Posteľná bielizeň nečakane vyletela do vzduchu a Maxwell štvornožky preliezol na okraj postele, kde sa posadil.

„Vy sa mi vyhrážate?!"

„Nie, to by som si nikdy nedovolil."

„Tak o čo vám potom ide?"

„Splniť vám jedno želanie, aby ste mohli v pokoji prejsť na druhú stranu, pán Blake."

„Vy ste pili!"

„Bohužiaľ nie, ale teraz by som niečo ostré srdečne prijal."

„Už viem, vy ste blázon!"

„O nič menší, než vy, pán Blake."

„A dosť! Zo mňa si nik strieľať nebude!" zrúkol Maxwell celý popolavý v tvári, keď ho plukovník po druhýkrát za tento večer netaktne urazil.

„Sadnite si, prosím, pán Blake."

„Už mám toho vášho rozkazovania plné zuby! Okamžite sa spojte s pobrežím a oznámte im, aby si po mňa prišli. Aj keby ma to malo stáť dvojnásobok sumy, ktorú som vynaložil na plavbu sem!"

„Pokiaľ by nejaké pobrežie existovalo, urobili by sme to pre vás veľmi radi, pán Blake. Vec sa má však tak, že sa práve teraz nachádzate uprostred ničoho. I preto je vaša požiadavka nereálna," snažil sa ho naďalej upokojiť vysoký muž v ošúchanom tvídovom saku a s jednou škaredou záplatou na ľavom kolene nohavíc. Maxwell si však tvrdohlavo stál za svojím.

„Pán Blake, povieme to teda inak. Dňa štvrtého júla roku dvetisícdesať vás v neskorých večerných hodinách nešťastnou náhodou zastrelili. Vzhľadom na to, že každá duša, ešte pred tým, než o jej ďalšom pobyte rozhodne vyššia mocnosť, má právo na jedno splnené želanie, boli ste po dobu vykonania tohto privilégia, umiestnený do nášho medzisveta. Vy ho, ak nás pamäť neklame, nazývate o čosi prozaickejšie - Očistec."

Jeho srdce náhle vynechalo jeden úder. Potom druhý i tretí... Maxwell Blake sa pomaly zodvihol z miesta, ktoré ešte pred chvíľou považoval za roh rozľahlej manželskej postele. Mramorová dlážka, ak tam vôbec nejaká bola, chladila. Chladila tak, ako pohľad muža sediaceho oproti nemu, ktorý práve teraz nebol ani vysoký, ani útly, ani starý, ani ošúchaný, ani bohatý či populárny. Ten muž, ak ním naozaj bol, jednoducho neexistoval.

„Kto ste?" opýtal sa potichu.

„Prievozník," odpovedal mu stroho.

„Čo... čo so mnou bude?"

„To je nám zatiaľ neznáme."

„Mám... mám ešte nárok na to spomínané... želanie?"

Muž - nemuž súhlasne kývol a Maxwellovi sa podlomili kolená.

„Rád by som..." nedokončil, pretože Prievozník rozprestrel svoje biele krídla a vzlietol, ponechávajúc ho napospas farebnej zmesi živelne formujúcej jeho nový svet. Svet plný abstraktných obrazcov, geometrických  tvarov, hranatých ľudských tiel a zvláštnej tmavosti. Svet plný jeho šťastia, na ktoré roky čakal.

 

*  *  *

 

S neskrývaným nadšením mu vtisla do dlaní ďalší pohár bieleho vína.

„Učíš sa rýchlo," pochválila ho, hladkajúc jeho sivé vlasy, „Uvidíš, do ďalšieho tisícročia to určite prebolí! A zatiaľ mi prezraď, čo si ten nebožtík vlastne želal?" neodolala pokušeniu dozvedieť sa viac.

„Neuveríš, ale večeru s Picassom," odvetil skrúšene a ona vybuchla v hlasný smiech. Aj bez nej vedel, že svoj súboj s božskými veternými mlynmi nateraz prehral.

Spisovateľov komentár k príspevku

:)



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
8 bodov - odporúčam
Ale hej (aby rec nestala, vies).  
Spisovateľ/AutorSmatlakOO Pridané dňa19. októbra 2010 22:54:19
Kht
10 bodov - odporúčam
:)  
Spisovateľ/AutorKht Pridané dňa20. septembra 2010 19:40:41
Yao(nee)
Tak plný počet si to naozaj nezaslúžilo :D To musíš uznať sám!!! :P  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa20. septembra 2010 21:35:19
Kht
žartuješ, nie? :D aj keby som sa ti chcel pomstiť za krivdy z minulého života, tak by som tam nič nenašiel!! :D  
Spisovateľ/AutorKht Pridané dňa20. septembra 2010 21:36:21
Yao(nee)
Nie, nežartujem Oo sú tam totiž isté štylistické chyby, ktoré mi vadia :D A neviem ich... prepísať tak, aby som s danou staťou bola spokojná. Ale ďakujem :) Cením si to.  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa20. septembra 2010 21:44:52
Kht
:D v pohode; v podstate si ceníš mojej "neznalosti" slovenskej gramatiky, ale aj to mi lichotí :D  
Spisovateľ/AutorKht Pridané dňa20. septembra 2010 21:46:38
Yao(nee)
... dnes ma tie vaše myšlienkové pochody udivujú :D (ja ti nevykám XD) Toto je vec, ktorá nie každému bude vadiť. Vec vkusu :) Takže kým ja frflem, iní sú spokojní - svojsky!  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa20. septembra 2010 21:50:55
Ato Železniak
9 bodov - odporúčam
Pochválim sa že už v polovici tejto časti som vedel, o čo sa jedná :) Troška mi vadili zbytočné prázdne riadky, asi si to písal priamo na stránke, ale to nič. Inak dobre napísané, zaujímavé, tak troška aj jedinečné('dla mňa) ale hl. som si konečne prečítal niečo, čo ma aj naozaj bavilo čítať, dobrá práca. Páčilo.  
Spisovateľ/AutorAto Železniak Pridané dňa20. septembra 2010 02:52:39
Yao(nee)
Ďakujem :) Za tie prázdne riadky môže moje nastavenie riadkovania vo worde - 1,5 :) Nabudúce však siahnem po jednoduchom riadkovaní, ak to teda bude vyzerať viac estetickejšie. Som veľmi rada, že sa dalo už v polovici vydedukovať to, o čo asi pôjde, pretože reakcie, ktoré som doteraz k danej poviedke utŕžila, boli skôr o tom, že sa ľudia v texte strácali :(  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa20. septembra 2010 15:59:38
odporúčam
Už som okomentovala pri predchádzajúcom diele ... odporúčam  
Spisovateľ/Autormaaty Pridané dňa19. septembra 2010 21:34:48
Yao(nee)
Maaty, ty si poklad :) Ďakujem. Žiadne výhrady???  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa20. septembra 2010 16:00:01
bola som zvedavá, zvedavá ...precízna forma...no trošku by to chcelo niečo z toho edmunda...takú zrýchlenú plastickú atmosféru ...ak mi rozumieš...sú to poviedky...a preto sa môžeš trošku skomerčniť :))tá údernosť...tá mi trošku v Tvojich precíznych opisoch miesta,pocitov,predmetov chýba-zlajdáčiť treba...na efekt :)),ale aby bola...tá taká husia koža..i na úkor prepracovanosti so slovom...charizma...ale to je kritika zdola...ani nie kritika,len taký môj pocit..keď už hľadám čo :)))...ale doba je rýchla,zrýchluje sa...u kníh je to iné...(Cronin,Zola...tých môžem dookola)...  
Spisovateľ/Autormaaty Pridané dňa20. septembra 2010 20:08:43
Skarabea
nemyslím že by to bolo o komerčnosti a efekte...skôr o tom ako vieš pracovať so slovom...a určite aj o psychológii pri postavách...ale máš pravdu...tu to chýba  
Spisovateľ/AutorSkarabea Pridané dňa20. septembra 2010 20:23:15
ale určite vieš Yao(nee) pracovať so slovom a psyché postáv ovládaš dokonale...ale asi mi rozumieš...čo som mala na mysli...veď koniekoncom sa tomu venuješ profesionálne a mne sa Tvoje práce páčia...  
Spisovateľ/Autormaaty Pridané dňa20. septembra 2010 20:42:22
Yao(nee)
Viem, maaty :) A ďakujem. Tu som inak po prvýkrát pracovala s istým flegamtizmom :D S postavou, ktorá všetko prijme v pasívnej forme, a to až do bodu, kedy niečo zapadne na to správne miesto a odrazu si daný človek povie: "a dosť!". Ibaže to veľmi nevyšlo, keďže väčšine ľudí práve tento aspekt vadil. Budem sa musieť nejako odosobniť od istých literárnych postáv, ktoré na mňa vplývajú a vyhrať sa s tým :D  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa20. septembra 2010 21:34:12
patrik.ps
odporúčam
priznám sa, že som si nebol istý názvom, či si mám kliknutím kúpiť lístok na tento film, ktorý som si čítaním premietal... jedno je isté. odchádzal som spokojný...  
Spisovateľ/Autorpatrik.ps Pridané dňa18. septembra 2010 22:29:14
Yao(nee)
Jéj :) Ďakujem veľmi pekne!  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa19. septembra 2010 13:46:55
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8