.

Spisovateľ/ka: dafne | Vložené dňa: 21. septembra 2010
http://citanie.madness.sk/view-31651.php

 

Neviem či je tá bolesť najväčšia, ale je dosť veľká na to, aby mi zvädla orchidea. Vyschla jej stonka, sčervenali inak fialové kvety, zemina začala plesnivieť a pri prvom dotyku mojej „záhradníckej" ruky jej odpadlo celé súkvetie. „Preliala si ju", stroho skonštatovala mama. Už nebudem plakávať nad parapetnou doskou. Sedím tu, keď padajú krúpy. Aj vtedy keď sa sympaticky láme svetlo po daždi. Na dvore máme po lete vypálené ohniská ako vypichnuté oči. Roztrúsené mikroskopické zvyšky marshmallows a sušienok. Tráva je nezvyčajne vysoká a nikto sa nechystá ju kosiť. Na jednom ohnisku mám položený vankúš farby zrelej tekvice a notes. Je tu ticho, žiadni živí ľudia. Často sa len tak prechádzam popri zábradlí, prstami hladiac jednotlivé zárezy ornamentov, ktoré ho zdobia, kopem do kmeňov jabloní, opadáva z nich biely náter proti mravcom. Keď som bola malá, zarezávala som vreckovým nožíkom do kôry. Páčilo sa mi ako zo stromu vyteká miazga, ako zaschýna, aká je lepkavá. Krv je celkom iná. Ale obe šťavy svojsky páchnu.

Držíš niekoho za ruku a nič to neznamená. Ešte dve hodiny sa ukájaš oxytocínom a nič to neznamená. Človek sám nevie, prečo vlastne. Ide o to s kým, o to, že to už nie je ten prvý chlap, alebo o to, že je nižší? O to, že nemá dosť odlišnú imunitu? Alebo ho nemiluješ preto, ako jasne odráža tvoje zlyhania, ako nastavuje zrkadlo, pre tie jeho nekonečné nekonvenčné otázky. Existuje láska? Alebo je to len naivná viera, ktorá musí zomrieť a žiadny druhý pokus už neexistuje? Možno je prvýkrát magická a potom už iba príjemná. Ale je to iba? Koľko ľudí tak žije?

Jeseň. Vtedy chodievam s gaštanom vo vrecku, zvyčajne je vyvolený len jeden, maximálne tri. Pomaly popri záhradnom múriku, rastú tam jahody a teraz majú červeno oranžové listy. Stále uväznená v tých istých metroch štvorcových a vo svetlozelenom svetri. Vidím v nich viac ako iní. Nemôžem si dovoliť byť ohromená veľkými vecami. Žiadne monumenty, len myší chvost a skorocel. Sladká tekutina vnútri orgovánových kvietkov.

Jeho život sa zdá taký bezútešný ako tvoj vlastný, preto si každé ráno predstavuješ, ako sa milujete. Má trochu väčšie dlane a stále hovorí tvoje meno, s takou túžbou a bolesťou v hlase, akoby naozaj potreboval vdychovať ten vzduch, ktorý ty vydychuješ. Leží pri tebe na pravom boku a prsty má v tvojich nohavičkách. Páči sa mu ako sa ti napína telo, ako sa krčíš, ako vzdycháš. Páči sa mu všetko, čo tebe príde odporné. O to tu ide. A potom cez deň si nahováraš, že je na ňom skvelá len jeho inteligencia. Ľutuješ ho alebo ľutuješ seba, alebo tak trochu oboch naraz, ale láska znie vznešenejšie. A napokon nič nezmeníš, ani vo svojom živote, ani v jeho živote. Možno sa párkrát dotknete, budete si ošuchovať ramená a obzerať prsty, neodtiahneš sa, keď bude jeho stehno tesne pri tvojom stehne, zaplníš jeho menom denník, ale ani jeden z vás nebude vedieť, čo to znamená.

Predstava, že už u nás nikto nežije, že sa nemusím skrývať za tujami, keď niekto prechádza po ceste a nikto ma nepozoruje z okna, je zvláštne pokojná. Nestačí, aby odišli. Museli by zomrieť, možno vtedy by prestala existovať minulosť v prítomnosti. Zatiaľ tu však je. Na každom kroku a aj vtedy keď človek sedí. Ľudské telo. To moje mi pripadá skôr neľudské. Dokrčená pokožka na niektorých miestach červená, vysoký chrbát, dlhé nohy a malé chodidlá. Úzke ruky. Tie, ktoré držia muži a potom mi začnú hovoriť maličká. Všetko pre tie ruky. Všetko až po hranicu. Dlhá biela čiara niekde tesne pred bránou do nášho dvora. Kto prekročí, určite raz odíde. Odíde navždy. Len dve veci sú u mňa ubytované nastálo - chaos a odmietnutie. Potom vložím ruku do prúdu studenej vody. Niekde dnu sú okruhliaky, ktoré som tam vhodila pred pätnástimi rokmi. Sú tam hady a ryby. A všetko ostatné sa stáva iba paranojou.

 

 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Andrej Nejakij
7 bodov
Hmm.. no takhle.. akoby sa tie nekurzivove pasaze s pritazlivymi opismi a detailikmi snazili zakryt alebo naopak pozdvihnut tie kurzivove, ktore mi pridu ako zapisy z dennika v najlepsom pripade post-pubescentnej osoby (najma ta prva).. Nevravim, ze sa mi to citalo zle.. A tie detaily boli miestami fakt zaujimave.. a casti ako nemozem si dovolit byt ohromena velkymi vecami tiez, to posobilo skvelo, vyzreto, nenutene.. ale ta kurziva to tymi vsednymi a klisoidnymi uvahami totalne zabila.  
Spisovateľ/AutorAndrej Nejakij Pridané dňa25. septembra 2010 17:37:53
pomenoval si presne problem, ktory som s tymto textom mala. ak vies, mozes, a hlavne mas chut, skus mi poradit, ako to urobit, aby mala ta nekurzivova cast textu zmysel aj bez tej kurzivovej...ako inak sa to da napisat. ze laska. uz samo to slovo mi pride ako klise. zial, ja som nedokazala povedat co som chcela bez toho, aby som hovorila frazovito a nevyzreto. co moze byt na druhej strane prospesne - ktora hlboko zufala osoba hovori v metaforach a dba na detaily. okrem mna teda :D (to je nevtipny usmev) a este mam otazku - paci sa ti posledna veta druhej kurzivovej casti? mna zvratene fascinuje jej koniec. dakujem za komentar. skutocne dakujem, nepisem to len preto, ze sa to zvykne pisat...uz pisem privela. the end teda  
Spisovateľ/Autordafne Pridané dňa25. septembra 2010 18:00:40
Andrej Nejakij
ano, ta veta je fakt dobra.. neistotapajuca ak chceme robit nespisovne hyperkompozita.. anyhoo.. s tym si budes musiet zrejme poradit len sama, najst svoje cesticky, ako pisat originalne.. keby si ich nenasla sama, sotva by boli originalne.. a naviac.. idem pisa to laske zrovna originalitou nezavana zejo?.. skus nacriet do nevsednejsich tem/pochodov (?) .. myslim, ze cosi ako kluc mas prave v tej vete .. dobre si odhadhadla jej pozitivne vycnievanie..  
Spisovateľ/AutorAndrej Nejakij Pridané dňa25. septembra 2010 18:09:00
patrik.ps
odporúčam
aj tak si myslím, že život je krásny... možno práve tým, že nie je vôbec jednoduchý. niekedy sa kráča lepšie, keď sa jednoducho unášaš...  
Spisovateľ/Autorpatrik.ps Pridané dňa21. septembra 2010 21:51:40
dakujem za povzbudive slova (aspon mne sa takymi zdali byt:). skusila som,bolo to fajn. just flowing... ak ma vsak clovek more casu bez povinnosti, neda sa unasat. musis byt vo svojom mozgu. tazko sa to vysvetluje. ale naozaj - dakujem  
Spisovateľ/Autordafne Pridané dňa25. septembra 2010 17:09:31
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8