Uong Jmel

Vyprahnutá zem a všade žltý prach

vodič príliš hlúpy, aby mohol mať strach

verí, že pretekmi si získa moje rajdy

Cez duny skáčeme šialenou rýchlosťou

za mnou päť dievčat výska radosťou

a do toho z rádia alžírske gajdy

Stojí samotná v púšti a čaká na nás

ticho tu čaká, až príde náš čas

prenádherná štíhla žena

Najkrajšia zo všetkých žien na svete

čaká trpezlivo na svoje obete

celá v čiernom zahalená

Keď ku mne v zime v Nha Trang prišla

z mojej náruče vzala si malú Vietnamku

a pred týždňom v Chebike musel som jej dať

a za ruku doviesť mladú Talianku

Preto som rád, že dnes do púšte vyšla

lebo je čas, aby som aj ja s ňou odišiel

aby pery sladké mi dala ochutnať…

však zastav, človeče, pred nami je Uong Jmel!

Vyprahnutá púšť a všade vôkol piesok

náš život je hromada črepov a triesok

z ktorých staviame si chrám

Tu však ako blesk z čistého neba

ja namiesto nej vidím v dunách stať seba

ako v kaftane čiernom čakám…