Mondeffige - Prológ

Spisovateľ/ka: Hodie Rhoe | Vložené dňa: 22. septembra 2010
http://citanie.madness.sk/view-31674.php

Bežím po lúke smerom k hustému čiernemu lesu. Je noc. Stromy tam stoja v tme ako obrovské hradby, cez ktoré keď prejdem,  už sa nikdy nevrátim späť. Stoja a čakajú - na mňa. Viem, že čakajú na mňa - už som tu bola. Dávno, veľmi dávno. Les ma ťahá k sebe ako syr v pasci myš.  Láka ma - privoláva. Bojím sa! Prečo sa mu neotočím chrbtom? Však viem, že odtiaľ už nevyjdem. Teda, aspoň nie živá. Šeptá, počujem ho. Poslúcham ho. Aj keby mi nešeptal, šla by som. Musím. Viem, že musím.

Mám strach.

Steblá trávy a lúčnych kvetov mi hladia dlane, nohy, všetko, na čo dosiahnu. Tiež mi šeptajú - nechoď! Počujem ich. Ale ja musím! hovorím.

Som stále bližšie a bližšie. Napätie sa vo mne stupňuje.

Jemný vetrík mi hladí ucho a čechrá vlasy. Presviedča ma - nechoď! Každý jeho výdych cítim na tvári ako jemné pohladenie.

Už som takmer pri lese. Stromy sa mi zdajú byť väčšie, vyššie a mohutnejšie než kedykoľvek predtým. Je to nocou alebo tým, že strach presiahol už dve moje výšky? Nocou to určite nebude. Dnes je výnimočne krásna. Čierna obloha je posiata miliónmi blikajúcich svetielok a každé si v tme tancuje svojím rytmom.

Medzi nimi hrdo žiari nádherný striebristý mesiac. Je v splne. Asi tuší, akú má moc - dva nekonečné svety spája do jedného veľkého Sveta. No len na krátky okamih. Niekoľko krátkych minút. Preto sa musím ponáhľať.

Stojím. Chýba mi už len pár krokov, aby ma les dostal do svojho mocného objatia. Pozerám na veľké a husté koruny stromov týčiace sa nado mnou ako človek nad mravcom. Staré korene predierajúce sa nad povrch zeme, pretože pod ňou už nie je dostatok miesta. Staré kmene. Pod kôrou, v žilách každého jedného koluje obrovské množstvo energie hromadiacej sa niekoľko storočí. Takej sile nedokáže vzdorovať obyčajný tvor ako ja. Som slabá.

Zrazu vidím, ako na koruny stromov dopadajú lúče svetla vychádzajúce odniekiaľ spoza mňa. Stromy ma prestávajú vábiť medzi seba. Majú úctu voči úkazu odohrávajúcemu sa za mojím chrbtom.  Ja takisto. Chcem sa pozrieť na tú nádheru. Otáčam sa.

Niekoľko kilometrov od lesa sa týči vysoká veža uprostred veľkého mesta, kde sú momentálne všetky svetlá na uliciach a v domoch pozhasínané. Približne v polovici má štyri otvory.  Z nich vychádza nádherné svetlo. Vyteká ako plyn a hneď sa stáča smerom nahor. Ťahá sa celou vežou od  otvorov až po samý vrchol, kde sa štyri svetelné prúdy tvorené z veľkého množstva farieb stretajú a chvíľu ešte stúpajú ako plameň sviečky. Potom sa stáča na západ smerom ku mne, k lesu. Kĺže sa vzduchom ako had po zemi.

Uvedomujem si, že nie je čas. Prudko sa otáčam k lesu a bez ďalšieho zbytočného rozmýšľania plná strachu bežím medzi stromy.

Nikdy som nemala predstavu, ako vyzerá čierno-čierna tma. Teraz ju vidím na vlastné oči. Temnotu kde-tu ešte znásobujú úzke lúče svetla z mesiaca a z tej nádhernej žiary, ktorým sa podarilo predrať cez koruny stromov. Les je hustý. Korene starých stromov vyrastajú spod zeme a ťahajú sa, kade môžu. Ťažko sa mi dýcha. Je tu ťažký vzduch. Snažím sa preliezať cez korene čo najrýchlejšie. Bežím s časom o preteky. Stačí len vyhrať a všetko bude v poriadku. Ale už nevládzem. Potrebujem si oddýchnuť, ale stačí len krátke spomalenie a všetko môže byť stratené. Niekomu ide o život a nie som to len ja. Cítim to. Preto bežím... asi.

Medzi kmeňmi vidím silnejšie svetlo. Čím som k nemu bližšie, tým viac spoznávam čistinku, kde som už niekedy bola. Len si nemôžem spomenúť, kedy.

Čistinka nie je veľká. Väčšinu tvorí malé jazierko. Na hladine plávajú rôzne rastliny podobné leknám a hravé žabky ju čeria  svojimi akrobatickými kúskami. Celá je zaplavená svetlom z mesiaca a žiari tečúcej priamo nad čistinkou.

Na brehu stoja dve postavy. Z jednej sála nenávisť a hnev voči tej druhej, ktorá tou prvou len opovrhuje a vysmieva. Nevidím im do tváre, hoci nemajú cez tvár prehodenú kapucňu a nie sú ani veľmi ďaleko. Zdá sa mi, akoby ani tváre nemali. Viem však, že jednej z nich chcem pomôcť.

Odrazu cítim, ako mi bruchom prechádza nepríjemná bolesť.

Som bezmocná tak rýchlo, ako som si uvedomila, čo sa stalo. Hlava mi klesá a pohľad sa mi zastavuje na hrote, čo mi trčí spod plášťa a následne v ňom opäť mizne.

Odporná bolesť.

Stále viac a viac strácam silu. Život mi pomaly uniká z rany, z úst, z očí... z tela.

Znova tá strašná bolesť. Prejdem pár krokov dopredu, až sa dostanem na svetlo. Lenže to je pre mňa príliš žiarivé. Núti ma zavrieť oči. Zatvorím oči. Chvíľu vidím tmu, ale potom svetlo začína stále viac presvitať cez viečka. Nakoniec je také silné, že ani zatvorené očí nepomáhajú.

Cítim sa slobodná. No uvedomujem si prekvapivú skutočnosť - ja som to svetlo.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8