strata..

Ako keby prestať mohli

trápiť moje zmysly.

Zas a znova trestať ma.

Minulosťou dohnaná.

Ísť či neísť vpred??

Nájsť ten správny stred,

miesto pokoja duše,

útočište naše.

Neistotou dohnaná

až na okraj slobodna.

Spútaná úzkosťou,

hľadám s nádejou.

Pochopenie  tvoje nájsť

nie a nie, tvoja  slasť

sú reči tvoje nezmyselné.

Týrajú ma neúnosne.

Nájsť sa ťa nedá.

Utiecť sa pred tebou nedá.

Pochopiť ťa sa nedá.

Ani ľutovať ťa sa mi nedá.

Jediné čo sa dá mi,

je prosiť slzami

aby si už pochopil:

Nezmeníš sa, tak si ma stratil..