Mondeffige - Len sen(3. kapitola)

Spisovateľ/ka: Hodie Rhoe | Vložené dňa: 27. septembra 2010
http://citanie.madness.sk/view-31775.php

Zdalo sa mu, akoby spal celú večnosť. Snívali sa mu všelijaké zvláštne, ba až desivé sny. Bol doma. Ležal vo svojej posteli. V izbe sa usadila neskorá noc. Stále mal na sebe oblečenie, v ktorom si šiel aj ľahnúť - tričko a tepláky. Hoci sa blížilo leto, stále tie tepláky nosieval, pretože mu bývavalo často chladno. Niekto cez neho ešte prehodil deku. Asi ho mama nechcela zobudiť tým, že by spod neho vyťahovala perinu, na ktorú si ľahol, keď sa pred pár hodinami len tak hodil na posteľ.

Bol unavený. Ani nevedel z čoho. Však, dokým neprišiel dedo s mamou po tej očividnej hádke dole do obývačky, bol čulý, akoby sa chystal preflámovať celú noc. No ako náhle zostúpil dedo z posledného schodíka, uprel na Olivera prísny pohľad, ktorému Oliver nerozumel, no hneď na to mal pocit, že z neho ten pohľad vysal takmer všetku energiu. Samozrejme, s únavou sa pokúšal bojovať. A chvíľu aj víťazil, kým pootváral darčeky, no potom už nevládal takmer ani rozprávať. Ani prezliecť do pyžama sa nevládal, preto aj zaspal v oblečení, ktoré mal na sebe celý deň.

Cez okno sa dnu plazili lúče Mesiaca. Oliver miloval pocit, keď mu tie lúče obtekali okolo tváre. Cítil tú silu. Vždy z Mesiaca nasával energiu, najmä, keď bol v nádhernom Splne. Vtedy bol pánom oblohy ako Slnko počas dňa.

No, odrazu tie lúče začali meniť svoju farbu. Strieborná pomaly chytala nádych žltej a zelenej. Zelený Mesiac? Nechápal Oliver. Možno to nie je Mesiac. Možno nejaké auto mu svietilo do okna. Nedalo mu to. Chcel dôjsť na koreň veci. Preto vstal a opatrne sa približoval k oknu izby. Pohľad, ktorý sa mu naskytol, si zapamätá asi do konca života.

Bolo to tajuplné, záhadné. Strašidelné. Nádherné. Nebolo to auto, čo svietilo tým krásne zeleným svetlom. Mesiac blčal ohnivo zeleným plameňom.

Čo to má znamenať?, nechápal Oliver. Bolo to nádherné. Mesiac svietil krásnym zeleným ohňom a všetky plamene šľahali zo stredu na okraj ako ozajstný oheň, lenže ohnivé chápadlá sa mu nerozbiehali len nahor, ale na všetky strany ako hady bájnej medúzy. Mesiac akoby tými plameňmi dýchal. Bola to nevýslovná krása.

Ako Oliver na ten krásny úkaz hľadel, napĺňala ho túžba vyletieť až tam hore k mesiacu a hrať sa s plamienkami, maznať sa s nimi. Čo ho to napadlo? Vtedy Mesiac posledný raz vydýchol. Akoby vyhasol. Postupne všetky plamene zhasínali a rozplynuli sa vo vzduchu, alebo teda, vo vesmírnom prázdne. Posledné plamienky sa pretiahli až k okraju mesiaca a zmizli tak rýchlo ako sa objavili. Mesiac tam na oblohe stál, akoby sa nič nedialo. Vo svojom žiarivom striebornom závoji. Oliver naňho hľadel akoby ho obliali vedrom studenej vody. Len si to predstavoval, alebo to, čo práve na oblohe videl, bolo skutočné?

Mal zvláštny pocit. Prestal dýchať. Nie preto, že by nechcel. Nemohol dýchať. Akoby sa pľúcam zasekol ich pravidelný mechanizmus. Mal strach, že sa zadusí. Rozhodol sa, že si pokojne sadne. Možno sa z toho spamätá. Otočil sa k posteli, že si sadne, no čo tam uvidel, ho dorazilo ešte viac.

Jeho telo tam ležalo v posteli a pokojne spalo. On ako duša začal bojovať o život. Zadusí sa, určite sa zadusí. Snažil sa nadýchnuť. Chcel dýchať. Dýchaj!, kričal sám na seba, no nepočul sa. Zomkla ho panika. Čo mám robiť? Spomenul si na Mesiac. Ten krásny Mesiac odetý do zelených plameňov. Zrazu sa cítil pokojnejší, nepotreboval dýchať. Cítil sa ako energia. Energia, ktorá zo seba vyžaruje toľko sily, že by sama dokázala Mesiac znova zapáliť. Nepotreboval dýchať. Chcel len horieť tou energiou. Zavrel oči.

 

 

Znova sa cítil ako vo vlastnej koži. Zhlboka sa nadýchol. Dýchal! Už sa mohol nadýchnuť. Bol to krásny pocit. Keď otvoril oči, ležal vo svojej posteli. Oblečený v teplákoch a tričku, zakrytý dekou. Posadil sa na posteľ. Obzrel sa po izbe, či je všetko v poriadku. Cez okno opäť vstupovalo svetlo z mesačného Splnu.

To bol strašný pocit, pomyslel si. Stále v sebe cítil energiu, ktorá ním pretekala počas sna. Bol to zvláštny pocit.

Mal sucho v hrdle. Bol smädný. Možno trochu aj dehydrovaný. Vstal z postele. Rozhodol sa, že sa pôjde do kuchyne trochu osviežiť pomarančovým džúsom a potom si  znova ľahne, keďže ešte ani nesvitalo a všetci už určite spali.

Spravil pár krokov k dverám. Natiahol ruku ku kľučke.

„Toto zas čo má znamenať?" povedal nahlas. V hlase mu bolo cítiť napätie, strach, záujem - všetko dokopy. Cítil ako mu telom prúdi energia. Energia, ktorú nikdy necítil. Len vtedy, pred chvíľou v sne, ktorý práve prežil. Že by bol stále v sne?

Energia sa pomaly hromadila a zväčšovala. Cítil, ako sa s ním mazná. Ako mal natiahnutú ruku, ktorá už aj zabudla, že sa práve chystala otvoriť dvere, začala mu žiariť. Žiariť? Svietila akoby ju zospodu presvetľovala baterka. Kedysi sa s bratom hrali s baterkou a presvetľovali si tak prsty. Bol to ako röntgenové žiarenie. Prsty mali červené. Pozorovali si tak kostičky v prstoch. No teraz to bolo iné. Nesvietili len prsty, ale celá dlaň. A najčudnejšie okrem toho, že mu vôbec ruka svietila, bolo, že nesvietila načerveno, ale bola zelená.

V dlani pocítil jemné pošteklenie. Akoby sa tam len tak zľahka popichal špendlíkom. A potom teplo. Odrazu sa v nej objavil plamienok. Malý zelený plamienok. Zľakol sa. V panike začal rukou triasť, aby ho zahasil. Nenapadlo mu nič iné. A to bolo asi jediné riešenie. A asi sa mu aj podarilo. Plamienok zmizol. I keď ruku mal stále zelenú. Dokonca sa mu zdala stále zelenšia a zelenšia. Cítil stále väčšie teplo. Ale tento raz nie len z dlane ale po celom tele. Bolo mu horúco. Dal si dole tričko. Keď zbadal, ako celé jeho telo vyzerá, plný strachu a zúfalstva si ho začal obzerať. Od pása hore celá jeho pokožka žiarila - ruky, ramená, brucho, hruď - kde bola kosť najbližšie k pokožke, videl kosti - na ramenách, mohol si voľným okom spočítať rebrá. Bol to ako ten najhorší sen. Dúfal, že to aj je sen. Nevedel, čo spraviť, či sa rozbehnúť do kúpeľne a hodiť sa pod studenú sprchu, aby sa ochladil, alebo sa len uštipnúť, aby konečne otvoril oči a vydýchol si, že je konečne preč z tej hroznej nočnej mory. Bolo mu strašne horúco. Hoci to nebolo nepríjemné, ako keď počas tých najväčších horúčav musí prechádzať mestom. Toto bolo len zvláštne, a vlastne sa cítil fyzicky veľmi dobre až na to, že nevedel čo sa to s ním deje a plný strachu čakal to najhoršie.

Znova pocítil to jemné pošteklenie, ale tento raz na celom tele. Keď mu vtedy v dlani vznikol plamienok, tak teraz... Cítil, akoby každým pórom pokožky začal dýchať presne tak ako cez pľúca. Cítil sa čistý a ľahký. Zelené plamene ho hladili po celom tele, tiekli mu po bruchu, po hrudi, obtekali mu ruky, ramená, cítil ich na chrbte ako sa mu plazia medzi lopatkami. Hladili mu krk, sánku, líca - plamene mu tiekli pred očami, akoby bol ponorený do potoku zelených plameňov a on tesne pod hladinou vidí, ako mu voda tečie pred očami - tak teraz videl aj zelený prúd plameňov. Bol to krásny pocit. Akoby sa s tými plameňmi narodil. Bol s nimi spojený a oni s ním. Nádherná symbióza. Chcel ešte...

Plamene poslúchli. Roztiahli sa ešte väčšmi. Plamene šľahali z každého póru tela, už aj z nôh. Zhorelo mu všetko oblečenie, čo mal na sebe. Bol úplne nahý. V celej miestnosti bol sám - on a oheň. Plamene vytvorili okolo neho veľkú ohnivú guľu a on bol v jej centre. Cítil sa ako v strede Slnka. Voňal tú nádhernú vôňu plameňov. Mal pocit, že takto to má byť. Chcel ešte...

Plamene šľahali všade okolo neho. Horelo všetko. Dvere pred ním, skrine, poličky, koberec, nočný stolík, posteľ - všetko pohltil Oheň  Oliver. Okno, cez ktoré ešte pred krátkou chvíľou vchádzalo mesačné svetlo, sa rozbilo a plamene vyšli von. Bol to chaos nad chaos. Všetko horelo a zdroj toho všetkého bol Oliver, ktorý si ani neuvedomoval svoju silu. Neuvedomoval si, čo práve robí. Len si užíval ten krásny pocit tanca uprostred plameňov. Užíval si každý jeden ich dotyk. Nevšímal si, že všetko okolo neho sa mení v púšť. Bol ako v tranze.

Dvere sa náhle otvorili. Za nimi stála mama a dedom s vyplašeným, no rozhodným pohľadom. Držali ruky pred sebou akoby tvorili neviditeľnú stenu vzduchu, cez ktorú sa oheň nemohol dostať. Oliver zaregistroval zmenu. Cítil, že robí niečo zlé. Zbadal mamu s dedom ako stoja za dverami a s napätým výrazom a strachom sálajúcim z očí naňho pozerali.

Akoby sa práve zobudil počas námesačného spánku na rozhraní strechy. Zľakol sa. Zbadal, čo sa okolo neho deje. Všetko v zelených plameňoch horí a rozpadá sa. Chcel to vrátiť, no nešlo to. „Mami," zašepkal, na viac sa nezmohol. Plamene sa veľmi rýchlo rozplynuli. Akoby stratili svoju silu a odhodlanie. Vzduch ich vyniesol hore a nechal ich, nech sa stratia sami. Narazili o strop a nezostalo po nich nič, len spúšť v izbe. Do izby opäť vchádzali lúče Mesiaca. Všetko bolo čierne, spálené na uhoľ. Stál uprostred izby nahý a slabý. Nikdy sa necítil slabší než teraz. Z maminej a dedovej tváre sa stratilo napätie a nahradil ho strach.

Zatemnelo sa mu pred očami. Potreboval sa niečoho chytiť, aby nespadol. Podlomili sa mu kolená, a keďže nenašiel na zachytenie nič, spadol na zem do čierneho popola.

 

Zobudil sa na hravé štebotanie vtákov poletujúcich po vonku. Muselo byť už najmenej...

Vyskočil z postele. Obzeral sa po izbe. Všetko bolo také ako predtým. Žiaden oheň, žiaden popol, žiaden chaos a neporiadok. Všetko bolo ako predtým.

S úľavou sa hodil do postele. Takže to bol iba sen. Ale bol taký živý, všetko som cítil na tele, plameň lietal okolo mňa, bolo to úžasné. Ale bol to len sen. Vydýchol si. Zvláštnejší sen nikdy nemal. Bol to úžasný pocit, ale nebezpečenstvo, ktorým ohrozoval ostatných... to bolo strašné.

 

Oliver sa prezliekol z pyžama do normálneho denného oblečenia - trička a teplákov, obul sa do tenisiek a vyšiel z izby nevediac, že to čo považoval za sen, bolo reálnejšia skutočnosť, akú kedy prežil.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8