Keď aj Boh plače....

Vyblednuté rozkalibrované farby,

elementárne fóbie

za rozblesku svetla.

Výkrik Boha do tmy,

padajúc sťa posledný zožltnutý list.

Zrkladlové pusté nič.

Zabudol na spúšť,

blázon na trikrát.

Či skôr zámerom,

pohladiac časom staroby

mladé líce?

Mačka má sedem,

záhradný trpaslík už neplače,

aj tie hlúpe slzy vyschli.

Nedostatok materinského mlieka,

dokúpená spúšť

a rana z milosti.

Rozkalibrované farby,

opäť

štvrtý krát....