Oktogon

zašité ruky 

o hlavu

bolia viac

ako rohy stola

cez ktoré tečú

kávové rieky

naivne dúfam

že tá ďaľšia

bude

úplne iná

rozliaty

medzi prstami

hľadám odtlačky

rozhádzaných dvadsaťštyrihodinoviek

pod sklom 

bol

skoro ako had

vždy

keď vyrástól

obliekol sa do cudzej kože

roztrhané drevo

kričí pilinami

na mokrej podlahe

naberá váhu

/viac/ ako slová

ktoré sa kotúľajú

na protiľahlé steny

vymyté riedkym štrkom

vrátené /pod/ ľudskou 

presnosťou

tikajú ako hodiny

ktoré zjedol výťah

doširoka otvorené dvere

hltá

piesok v zuboch

trhá ďasná

zvnútra

ako päste obalené

vo vankúšoch

vyrytý vo vzduchu

na pevnom podklade

/aspoň niečo/

odpočítavam skoky 

z jedného miesta

na tretie

vždy po zatmení

výdych a nádych

jedine obsah pľúc

je istý

zakaždým chutí

ale inak

/niekedy prestávam dýchať/