Hujovo ( 1 )
Spisovateľ/ka: Ato Železniak | Vložené dňa: 4. októbra 2010
http://citanie.madness.sk/view-31924.php
Dedo sa lúčil so svojou milenkou. Stáli vo dverách a vášnivo sa bozkávali, dokonale tak blokovali vstup do krčmy, nikto sa k nim nechcel priblížiť a obísť ich nebolo možné. Babka mu behala jednou rukou po zadku a Dedo sa jej hral s vlasmi. Napokon prestali, babka mu na rozlúčku pošepkala do ucha - Achoj.http://citanie.madness.sk/view-31924.php
- Ahoj. - Odpovedal.
Otočil sa a pomalými krôčikmi si to namieril späť k výčapu.
- Už ani tá erekcia nie je to, čo za socializmu bývala. - Zamrmlal. Vzal pohár čerstvo načapovaného piva a vypil ho troma enormnými glgmi.
- Kapitalizmus .. - Povedal sarkasticky krčmár, vzal jeho pohár a začal doňho čapovať ďalšie pivo.
- Kapitalizmus! - Poznamenal Dedo, nosom sa zhlboka nadýchol - PFUJ! - a odpľul si na podlahu.
Čvachtavé rozplesknutie sopľa nachvíľu prerušilo konštantný bzukot múch, miešaný s pokrikmi a hlasmi ostatných štamgastov. Započúval sa do konverzácie mladých ľudí, ktorý stáli pri výčape, neďaleko neho. Mladí, mohli mať tak 25 rokov, boli oblečení ako cyklisti, Dedo preto usúdil že dva z tých troch bicyklov vonku budú určite patriť im.
- Šport je nebezpečný. - Vravel jeden z nich. - Moja babka mala 60 rokov, keď začala športovať. Každý deň odbehla 5 kilometrov. Dnes má 68 rokov, a nikto nevie, kde sa momentálne nachádza.
Dedo prišiel na to, komu patrí ten tretí bicykel. Pozeral sa na svoj pľuvanec na zemi, keď v tom prišiel drobný čierny psík, s hustou srsťou a nepríjemným výrazom tvári. Psa poznal, volal sa Amsterdam, a vedel že keď tu je on, tak tu niekde musí byť aj jeho majiteľ, Jakubko. Hľadel na psa, ako ňuchá jeho pľuvanec. V tom si pes ľahol na chrbát a začal sa váľať v jeho pľuvanci.
- Upratuješ Amsterdam, upratuješ? - zaznel odniekadiaľ Jakubkov hlas.
Cigáň Jakubko bol bývalý reprezentant Československa v gymnastike mužov. Mal zvláštnu vrodenú očnú vadu, ľavé oko mal hnedé, pravé modré. Nosil husté dlhé čierne fúzy, ktorými dokonale filtroval penu z piva ako morský prísavník. Tiež nimi cedil cestoviny, keď jedol polievku. Cestoviny mu nechutili. Pohladkal Amsterdama, prešiel k Dedovi a podal mu ruku, na ktorej mal teraz okrem iného aj Dedov sopeľ. Bol bosý, na sebe mal slamený klobúk, plavky a hrubú červenú flanelovú košeľu, ktorá bola v tomto ročnom období veľmi nekomfortná. Mal zapnuté všetky gombíky, až to vyzeralo tak, že ho to pri krku škrtí. Sadol si na barovú stoličku, objednal si deci borovičky, deci malinovky a dva lángoše, ktoré už boli staršie, krčmár ich preto musel zohriať v mikrovlnke.
Aha.. - Povedal, a ukázal na svoje trasúce sa ruky. - Kukaj akú triašku mám.. To mám z toho že nepijem, kukaj akú triašku mám.. - Zamrmlal - Ráno som sa chcel vyčúrať, ale nechtiac som si ho vyhonil. Tak som sa vyčúral až keď som dorazil sem.
- Počuj Jakub, ty si elektrikár?
- Nie, ja som gymnasta. - Povedal, a bosou nohou si rozopol najvrchnejší gombík na košeli.- Ale pracoval som aj ako elektrikár. Prečo sa pýtaš?
- Počuj mám taký problém. Počuj, nefunguje mi ovládač na televízor.
- A máš ho zapnutý?
- Ovládač?
- Televízor. - Jakubko si odpil z borovičky, vzal jeden lángoš a hodil ho na zem Amsterdamovi. Ten lángoš oňuchal, chvíľu na neho zamyslene hľadel, potom si ľahol na zem a začal sa v ňom váľať.
- Televízor je v poriadku. - Odpovedal. - Ešte minule šiel jak hodinky. A dneska už nič. Stará so mnou zjapala, že dávajú argentínske telenovely po anglicky od maďarov, a ona ich nemôže pozerať.
- S DOVOLENÍM. - Vošiel medzi nich Oliver, ďalší z tamojších štamgastov. Objednal si malé pivo s rumom a igelitku plnú starých syrových pagáčov. - To pre moju dcéru Helenu. Nech má čo chrúmať. - Dodal.
- Príde na návštevu? Kedy?
- Niéé.. Helenka žije v Amerike s priateľom a dcérkou. Lenže jej priateľ bral dcérku do školy a havarovali. Priateľ zomrel na mieste, dcérka až v nemocnici. Priateľov byt zdedili jeho rodičia, moja Helenka teraz musí bývať v nejakej ubytovni, kam ju poslali z centra pomoci pre imigrantov. Tak vravím si reku, pošlem jej pár pagáčov, nech nie je smutná. - Povedal, a ušká igelitky s pagáčmi si obmotal okolo zápästia. Vzal svoj poldecák rumu a bachol ho do seba tak rýchlo, že z toho Deda s Jakubkom myklo. Potom sa chystal odísť, spravil krok vpred a nohou stúpil na poslintaný, osopľaný, mastný lángoš. Šmykol sa a igelitka mu vyletela z ruky. Pagáče sa rozleteli po celej krčme a na niekoľkých stoloch zhodili ešte nedopité poháre alkoholu. Samozrejme sa na to strhla slovná potýčka, ktorá behom okamihu prerástla do pästného súboju davu podnapitých dôchodcov. V krčme sa spustil krik, nadávky, tupé údery a lietajúce stoličky. Najmladší zo zúčastnených, menom Oto, mal 57 rokov. Najstarší mal 89 rokov a provokoval najmladšieho, 57 ročného Ota.
- No poď ty zasran, poď! Myslíš si že sa ťa ľaknem? Poď zasran, poď - Vytiahol si opasok z nohavíc a obmotal si ho okolo ruky, čím vznikla akási napodobenina boxera. - Poď zasran, zmaľujem ti ksicht tak, že ani vlastná mať ťa nespozná.
- Moja mama už nežije. - Odpovedal Oto.
- Tak ťa pošlem za ňou ty pahliak zasraný! Poď, no poď! - Provokoval ho ďalej. Od hnevu na neho vyceril zuby. Mal len dva, ostatné mu už povypadali. V tom sa do scény vmiešal aj krčmár, rozbehol sa a z celej sily udrel 89 ročného bojovníka do spánku. Ten padol na zem, no ihneď sa postavil, a svojími dvoma zubami sa zahryzol krčmárovi do nosa ako upír. Krčmárove nozdry začali krvácať. V spoločnom objatí dopadli obaja na zem, na lángoš.
Tu si Dedo s Jakubkom povedali, že zmiznú, kým je to možné. Vyšli pred krčmu kde ich v momente oslepilo poludňajšie slniečko. Jakubko prižmúril oči ako krt a začal hľadať svoj bicykel. Po chvíľke ho našiel. Bicykel mal provizórne zabezpečený retiazkou s gumovou zátkou, ktorú ukradol z umývadla v krčme. Predné koleso bicykla ňou priviazal o stojany, použil pritom uzol, ktorý vraj pozná len on a Amsterdam.
- Počuj, pozrieš sa mi na ten ovládač?
- Dobre, ale vezmeš mi borovičku. - Povedal Jakubko a zamyslel sa. - A ak ti ho opravím, tak dve borovičky.
Sadol si na bicykel a chystali sa odísť k Dedovi. Býval neďaleko krčmy, len o dve ulice ďalej. Jakubko sa zastavil - Na niekoho sme zabudli.
- Amsterdááám!
Amsterdam vybehol von z krčmy. V papuľke zvieral kus syrového pagáča. Jakubko zoskočil z bicykla.
- Dobrý psík, dobrý.. - Hladkal ho. Potom chytil Amsterdama za papuľku, vytiahol z nej pagáč, a zjedol ho. Sadol si na bicykel a pokračovali k Dedovi.
jarah 
6. novembra 2010 12:06:22
