..štvrtok

..okamih kričí do tváre - STOJ!!!
Zastav a netancuj s diablom!

Si minulosť!

Tak kde je tvoj pud?

Kde je teda život?

Prečo sa nebojíš?

Prečo?

Prečo....

Najťažšia otázka sveta....

..nik nepríde, aby ti vyložil sen a otvoril ruku.

..nik nebude čítať básne vtlačené do dlane.

Zatvoríš oči a svet na okamih zastane..

pohne sa pohybom ruky a v rytme melódie..

v tom ťažkom ponurom rytme znie pieseň za stratené duše..

v tvojom svete krv tečie v riekach bez zvuku,

žiadne znamenie už nepríde.

Tvoje ústa umlčané a oči zaslepené

už nepočuješ pieseň odpustenia,

strácaš silu a padáš na kolená

...v prach!

Meníš sa a prenikáš ním,

budeš ním...

Odpusť mi, že som nedovolila tvojim očiam,

vziať sekundu do svojej moci,

odpusť mi...

viem, už niet pomoci,

zatvorím knihu,

odídem v nočné svety,

už neuvidíš moje pády,

ani vzlety.

nie som smutná,

už nevládzem takou byť,

chcem len to,

aby si mi dokázala odpustiť...

...vo večnosti