Zvyky Slovanov 2/2

Spisovateľ/ka: Kht | Vložené dňa: 9. októbra 2010
http://citanie.madness.sk/view-32002.php

Zabudol zatvoriť v úžase ústa, keď k nemu Jindra prišiel. „Bratře Korybute, nechtel by ses k nám přidat?“

            Korybut mykol plecom. Aj tak nemal nič lepšie na práci.

                                                                       *

            Ušiel s Hustimi tri dni; lepšie ich spoznal a po preskúmaní nabral dojem, že namiesto tvrdých pevných skál, ktoré mu na začiatku pripomínali, sa viacej ponášajú na staré zvetraliny.

            Všetci na neho pôsobili... tak unavene.

            Korybut mal vždy ucho na jazyky a takmer hneď prešiel z Poľštiny do Češtiny. Pár slov mu ešte robilo problém, ale všetci mu rozumeli a privítali ho medzi seba s otvorenou náručou.

            Jedného večera, keď sedel na stráži; bola to noc pred jeho Sub utraque specie, tzv. „prijímaním pod obojím“, prišiel k nemu Karel. Táborili pri jednom z vedľajších tokov Hronu a nad stanmi visela hmla.

            Zamračený Čech si vedľa neho sadol, podal mu čutoru so starým pivom a začal rozprávať. „Poslouchej Korybute, já nechci bejt zlej, ale ty tady nemáš co delat.“

            „Co tým mluvíš?“ povedal kostrbato Poliak.

            Karel si grgol a pozrel sa na víriacu sa hmlu. „Víš.. Tohle už ani nejsou opravdoví Husité. Všichni sme již vlastně mrtví. Zemřeli sme tehdy u Brodu.“

            „Ja ti nerozumiem.“

            Karel sa ironicky usmial. „Slyšels o Lipanech?“

            Korybut prikývol.

            „Tak pak víš, že to nebyla bitva proti papežencúm, ale masakr medzi námi. Pobili jsme se tam navzájem.“

            Korybut mlčal. Karel sa nadýchol a pokračoval.

            „Ano, měli sme je. Měli sme celý svět v šachu. Bojovali sme Kalichem proti Kříži, jenomže nikdo nečekal, že Kalich zradí Kalich a vrazí m kudlu do zad.“

            „Ne, Korybute,“ povedal pomaly Karel, ktorému svietili oči alkoholom „stali se z nás bandité. A proto jsme také přišli. Aby sme loupili, zabíjeli a vraždili... A co húř; všechno pro peníze jakéhosi žoldnéře.“

            „A co Kalich? Co všecky modlitby? Co Boh?!“

            Karel sa vyškeril. „Búh není. To jsem se dozvědel na Lipanech. Protože kdyby byl, tak by se nic takového nestalo. A jestli nejaký Búh je, tak toho ničemu proklínám!“

            Korybut bol zase na dne. So zvesenými ramenami sa opýtal. „Tak co mám podľa tebe delat?“

            No Karel ho nepočúval, stále sa pozeral kamsi do hmly a krútil hlavou. „Jsem jenom šťasten, že tohle nemusel vidět Tatík Žižka...,“ odrazu privrel viečka a spozornel „co je to támh..“ strela presvišťala vzduchom a zabodla sa Karlovi rovno do prižmúreného oka.

            „Támadás!!“ ozvalo sa z hmly a vyleteli ďalšie šípy. Korybut ľahol k zemi. Začul ako niečo zasyčalo a potom ohlušujúci výstrel osvietil noc. Okamžite to všetko začalo.

            Meče sa zrážali, zatínali do živého a trhali Husitov na kusy. Dym sa valil z hlavní handkanónov, tetivy drnčali pod náporom strelcov a ktosi neustále vydával rozkazy.

            „Nem foglyok, uraim! Áá!!“

            Pre Korybuta sa všetko znova skončilo až prirýchlo. Ani nestihol vytasiť meč, keď mu niekto pristúpil hruď a namieril mu mečom na hlavu.

            „Csend, te kutya!“

            „Proszę! Nie, jestem tylko kupujący!“

            „Szár!“ A skôr ako pochopil význam slova, tak mu vrazili zase do hlavy.

                                                                       *

            Neustály prísun vzduch do pľúc mu prerušilo čosi studené a tekuté a Korybut zatriasol hlavou. Vykašľal vdýchnuté hlty vody a zažmurkal.

            Stále boli na mieste Husitského tábora, až na to, že po ňom ostali len ruiny a rozpárané mŕtvoly. Všade behali vojaci v zeleno červených farbách a dorážali ranených. Svitalo. Hmla zmizla.

            Vedľa neho na zemi ležal Jindra, ale v tvári mal mŕtvolný výraz a Korybut nevedel, či vôbec ešte žije.

            Pred nimi sedel na mocnom čiernom koni statný chlap. Nebol nijako ozdobený, ale jeho striebrom vyšívaný dolomán a honosné stehenné plechy dávali jasne najavo, že to bude niekto vo vedení. Pristúpil k nemu niekto iný a nezrozumiteľne povedal : „Uram, kész. Megyünk Budába.“

            Statný muž prikývol a pozrel sa na Korybuta, ktorého ihneď zamrazilo. V očiach mal rovnakú zlosť, akú aj bývalý kráľ Poľska. Niečo povedal svojmu sluhovi, ktorý pritakal a kľakol si k zviazanému Korybutovi.

            „Pán sa pýta, či aj ty nie si Husita.“

            Korybut pokrútil hlavou.

            „Ty si Poliak? Obchodník?“

            „Tak. Z Tarnówa.“

            „Hej. Počul som ťa to vrieskať, než ti skoro jeden náš chlap rozrazil lebku mečom. Máš šťastie, že som ti rozumel.“

            Odrazu sa veľký kôň otočil a obor prepichol Korybuta s Jindrom svojimi očami. Povedal niečo a mladý vojak od Poliaka odstúpil. Visela nad nimi smrť. To mu bolo jasné.

            Korybut mal slzy na krajíčku. „Co se to deje?“

            Vojak si upravil zeleno červenú čiapku a obzrel sa po ruinách tábora. „Hľadáme istého Jana Jiskru, ktorý mal byť v tomto tábore. Nepoznáš ho?“

            Korybut pokrútil hlavou. „Kto je to?“

            „Jeden žoldnier... A nepriateľ môjho pána, grófa Hunyadiho.“

            Poliak hodil očami na mocného chlapa na čiernom koni. Odrazu niekde v stromoch zaznel znova to dravé škriekanie a Korybut si spomenul na sen s horiacimi obeťami.

            Gróf kývol hlavou a zosadol. Na zemi zaduneli jeho čižmy a ranné ticho preťal syčivý zvuk tasenej zbrane.

            Jindra sa po Korybutovej ľavici zamrvil a otvoril oči. Okamžite zalapal rukami po svojom meči. „Korybute..“ Pohyb v tábore ustal. Korybut cítil na sebe pohľady svojich katov.

            Gróf Hunyadi znova prehovoril. Jeho hlas bol ostrý, tvrdý a nepreniknuteľný ako závoj temnoty. Pri každom slove Poliakom trhlo, a aj keď im nerozumel, tak vycítil význam. Potom sa pozrel na svojho vojaka a ukázal prstom na nich. Hunyadiho sluha kývol hlavou.

            „Gróf s vami bude bojovať. Najprv s Čechom a potom s tebou. Ak ho niektorí z vás porazí, tak bude môcť slobodne odísť.“

            Nech bol sľub Uhrov akýkoľvek, Poliakovi bolo jasné, že je to jeho koniec. Meč držal v ruke málokedy, nikdy s ním necvičil a po boku ho nosieval len na slávnostiach. Nemá šancu.

            Pozrel sa na Jindru a jeho plaché nádeje okamžite zmizli. Čechova tvár bola jedna veľká zlepenina modrín, zaschnutej krvi a hrúd špiny. Obočie mal nad jedným okom opuchnuté a privreté. Jindra zaskučal bolesťou, keď vstal a oprel sa o svoj široký meč. Napĺňal si pľúca poslednými dúškami životodarného vzduchu.  

            Korybut otočil hlavou, vstal a odstúpil. Zaťal päste, pretože sa mu triasli ruky. Zeleno červení vojaci sa prívetivo usmievali a sledovali svojho pána s neskrývaním potešením. Korybutovi z toho behal mráz po chrbte.

            Gróf tasil obrovskú zbraň. Bola širšia ako Jindrov meč, hrubšia a mala inú záštitu. Takú čo Korybut videl na báloch, keď mali talianski šermiari predstavenia. V temných očiach mu sršala radosť, z čiernych vlasov sa odrážalo slnko a po hrubých čižmách stekali kúsočky blata.

            Jindra pokľakol k svojmu meču, zovrel ruky, privrel viečka a potichu sa pomodlil. Niekto z vojakov sa začal chechtať. Korybutovi ho ihneď prišlo ľúto.

            Skôr než si stihli vlastne všetci uvedomiť, čo sa stalo; Jindra vyskočil do vzduchu, zamával mečom a takmer zrazil grófa pod kopytá vlastného koňa. Chlapi zrúkli a keby ich vlastná skúsenosť nedržala za opraty, okamžite by prerušili súboj a rozsekali Čecha na kusy. Hunyadiho kôň zaspätkoval, pohodil hrivou a s besným erdžaním odbehol preč. Jeden z Uhrov sa na príkaz mladého vojaka rozbehol za ním.

            Čierny obor však rýchlo vyskočil na nohy a zahnal sa svojim monštrom po menšej zbrani. Hrmenie roztriaslo železami a do vzduchu vytryskli iskry. Ranné slnko zasvietilo ranenému Čechovi do očí a zaslepilo ho. Korybut zalapal po dychu.

            Jindra spravil tri kroky dozadu a svižne sa uhol seknutiu, ktoré by ho istotne preťalo napol. Čech skríkol a ako blesk sa vrhol vpred. Meč preťal grófovi koženú tuniku a na slnku sa zaleskla krv.

            Vojaci okamžite zavrčali a začali po Čechovi hádzať kamene. Jeden ho trafil do hlavy a Jindra sa s rachotom sklátil k zemi.

            „Elég!“ zahrmel Hunyadi na svojich chlapov. Tí všetci okamžite stíchli, sklopili hlavy a pustili kamene na zem. Jindra ležal v blate, ďalšia rana na jeho hlave krvácala ako besná a svoj meč stále pevne zvieral v spotených prstoch.

            Korybut mu chcel priskočiť na pomoc, ale akási neznáma sila ho nesutále držala za golier.

            Pred očami všetkých gróf zastrčil svoju obrovitánsku zbraň do púzdra a vzdychol si. Dlho sa pozeral na ležiaceho Čecha a nakoniec pokrútil hlavou, otočil sa a išiel si po koňa.

            Korybut naprázdno prehltol. „Co teraz?“

            Vojak si vzdychol, utrel pot z čela a podišiel k Jindrovi „Žije,“ povedal keď mu skontroloval tep. Všímajúc si bledého Poliaka pozrel sa za svojim pánom, ktorý v diaľke jemne prikývol. „Pôjdete s nami do Budína. Ale nesmiete sa o nič pokúšať, inak zbičujú mňa. Jasné? “

            „Ovszem,“ odvetil neprítomne Poliak a podišiel k bezvládnemu Jindrovi. Držiac ho za ranenú hlavu sa opýtal vojaka : „A kto ty jestesz?“

            Mladík sa usmial. „Volám sa Ján a som z Turca.“

 

 

Historické poznámky autora o postavách a udalostiach poviedky

 

            Władysław II Jagiełło (zvaný tiež Jogaila). Najslávnejší poľský kráľ, ktorý zjednotil Litvu (z ktorej pôvodne pochádzal), Poľsko a večne rebelantské Sliezko (dnešné západné Poľsko až Sasko) – základ dnešnej Rzeci Pospolitej. Prekonvertoval z pohanstva na kresťanstvo. Najviac legiend sa týka jeho smrti, o ktorej vlastne fakticky nevieme nič. Existujú zápisy o tom, ako sa kráľ z mesta Grudecko vydal na prechádzku do lesa. Niektoré zdroje píšu o tom, že dostal angínu a zomrel ešte v ten víkend. Iné, že kráľa našli so zlomeným väzom lovci. Ďalšie, že ho nechali bývali Husiti, ktorí mali pocit, že ich zradil, zavraždiť. Jediný možný motív jeho návšteve lesa pochádza ešte z čias pohanstva, keď sa sám modlieval uprostred prírody Velesovi, pánovi prírody.

             Gróf Hunyadi. Otec Mateja Korvína, najslávnejšieho uhorského kráľa, ktorý držal v šachu celú východnú Európu a ani Turci si nedovolili na neho vyskakovať. Otec tohto kráľa bol odveký nepriateľ jedného z českých žoldnierov Jána Jiskru, ktorý používal bývalých Husitov na osobný spor s Hunyadim. (kvôli nástupníctvu na Uhorský trón – Jiskra tam chcel vidieť Ladislava Pohrobka a Hunyadi svojho syna)

            Kronikár Ján z Turca. Najznámejší slovenský mních, ktorý napísal jednu z najväčších encyklopédií - Chronica Hungarorum. O jeho rannom živote sa nič nevie a predpokladá sa, že bol sluha alebo vojak u Huňadyovcov a neskôr u Korvína.

            Rod Tarnowskich. Jeden z najdôležitejších šľachtických rodov 15. stor. v Poľsku. Často boli ich členovia priamymi vojvodcami v kráľovských vojnách a vždy mali pravé miesto na kráľovských hostinách. Ich motto bolo Tendite in astra viri. (niečo ako „Šľachetnosť je hviezda mužov“)

            Husiti. Predchodcovia Martina Luthera, nasledovníci Majstra Jana Husa a neskôr milovaného Jana Žižku, ktorý sa považuje za najlepšieho českého stratéga a zaraďuje sa medzi najmilovanejších vojvodcov všetkých čias. Takisto známi aj ako Kališníci (kvôli znaku) alebo Utrakvisti (kvôli spôsobu „krstu“).

            Budín – hlavné mesto Uhorského kráľovstva. Dnešná Budapešť.

             

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
9 bodov - odporúčam
A to som si myslel, ze ti to pisanie bohvie ako nejde.  
Spisovateľ/AutorSmatlakOO Pridané dňa19. októbra 2010 22:58:46
Kht
nejde mi to bohvieako :D, aspoň pri najmenšom zatiaľ... dúfam, že časom sa to zlepší a všetko pôjde hore ďakujem  
Spisovateľ/AutorKht Pridané dňa20. októbra 2010 12:57:04
Yao(nee)
9 bodov - odporúčam
:P  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa9. októbra 2010 22:55:15
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8