neo

som tu a
strácam čas jedlom
strácam ho spaním
strácam ho
na miestach
v šialenom
požehnaní

ale stáva sa to
keď ladne starneš
odretý poludním
oči čím ďalej tým viac na spadnutie
a okrem toho žuješ khat
viazneš
v tanci
v desivom narkotizme rytmu
a páliš do okolia hodinky
kričíš
"to neonové dieťa skapalo, počujete...."
škrabeš sa a vyhadzuješ hrčky kože
vešiaš ich na žinky z lúčov
slnko
okamžite zvlhne a z okrajov
sa skĺznu zložité kvapky magmy
všetko čo má krídla
začne klovať
prasce uhynú s hlavami plnými mlieka
"v domoch sa odkrágľujú lustre, počujete?!"
chodci
začnú konečne trepať
"prečo nebyť principálom, prečo byť chodcom?"
a posledná kladka
podvihne pomarančovú oponu
za ktorou
je len
niečo

tancuješ
pokazil si deň
pokazil si deň

hovorí sa
ľahni si na modrú handru
lebo si to horšie
daj si prášok
ak chceš vedieť mlčať o všetkom
hovorí sa o stavoch
o priblížení

som tu a
som jediný