1. časť: Čo láska oddelí, nevera spojí.

Sedeli spolu na zastávke, držali sa ruky a šepkali si do uší . Vonku sa schladilo, a bolo neskoro večer. Bolo to naposledy čo sa videli, najbližšie sa asi uvidia  až na Vianoce.
            „Nebojsa bude to dobré," hladkal ju po tvári a pobozkal ju.
            „Ja sa nebojím, len tam nechcem ísť bez teba. Chápeš?"
            Sklonil hlavu a usmial sa. Je o dva pol roka staršia než ja, a je na takéto romantické kokotiny, ktoré trápia päťnástky, pomyslel si.
            „Zapalíme?" nevedel čo jej má odpovedať.
            Pozrela naňho. Očami ho prebodávala. „No, zapálme."
            Už tri mesiace mala pocit, že ju už nemiluje. Ich vzťah sa stal monotónnym, stále to bolo o tom istom. Tak isto to bolo aj so sexom.
            Boli ticho a fajčili.
            Mal ju rád, ale v poslednej dobe to bolo stále o tom istom. Aj keď boli spolu na diskotéke, ona pila a tancovala a on len pil, fajčil a sedel. Bolo mu divné, že sú rovnakého znamenia a sú taký odlišný. Odlišný boli v názore na lásku. On bol salamista, mal ju rád, ale na žiadne milé slovo jej  nepovedal okrem „Zlatinko". Ona bola pravý opak jeho. Možno sa naozaj protiklady priťahujú, toto jej vždy povedal keď sa ho spýtala prečo sú taký rozdielny.
            Kebyže sa ona s ním rozíde tak by mu chvíľku trvalo aby si opäť zvykol na  samotu.
            A ona? Nech sa strčí!
            „Si si vedomí že dneska vidíme naposledy?"
            „Prosím ťa, nepreháňaj ideš na tri mesiace preč. Na tom nič nie je.Hovoríš akoby si šla na vojnu."  Usmial sa a chytil ju okolo boku.
            „Áno, rob si z toho srandu,"  pozrela mu očí.
            „A čo tu mám skučať ako malé decko, alebo čo?!" začal zvyšovať hlas.
            „Áno hej, chcem aby si skučal ako malé decko, aspoň by si mi dokázal že ma máš aspoň trošku rád."
            Povedal že ju má rád že ju miluje a aby naňho myslela tak jej dal náramok. Išiel ju odprevadiť  pri vchod po ceste si ešte zapálil cigaretu. Rozlúčili sa dlhým  bozkom a objatím.
           

            „ Ahoj Sára, nešli by sme dneska von?" Začal sa škrabať na hlave.
            „Peťko, ja neviem ja sa ti potom ozvem. Dobre?"
            „Dobre teda. Ahoj." Mobil hodil na stôl.
            Boli štyri hodiny, sedel doma na posteli a čítal knihu od Kiplinga, ale myšlienkami bol úplne mimo. Rozmýšľal nad Sárou.
            Sára bola kamarátka, s ktorou sa zoznámil cez leto. Chodil nakupovať do obchodu kde robila „vykladačku tovaru" hneď na prvý krát si jeden druhého všimli. Po týždni chodieval do obchodu iba kvôli nej. Až po dvoch týždňoch sa odvážil pozdraviť. Sáru rozoberal s každým kamarátom, a každý mu poradil aby ju pozdravil.  Jedného dňa ju pozdravil, a ona ho odzdravila.
            Deň za dňom bol smelší a časom si vymenili čísla a začali sa stretávať. Sára mala chalana, ktorý bol od nej starší o dva roky.
             Ak sa ráta pusa ako nevera tak Sára vtedy podviedla svojho chalana sním. Všetko vyzeralo preňho sľubne. Postupne chcel od nej viac a viac. Na koniec sa pohádali a rok o sebe nič nevedeli.
            Peter si medzi tým našiel novú partnerku s ktorou je vyše roka. So Sárou sa udobril,  keď Andrea bola mesiac v zahraničí.
            Raz mu napísala sms-ku, či nepôjde von. Šiel s ňou von, lebo sa nudil. Tešil sa na ňu, aj keď láska k nej zamrzla. Tešil sa iba čo mu porozpráva.
            Rozprávala že začala chodiť s chalanom, ktorý sa volá Erik, ma fialové vlasy  piercingy a tetovania má všade kde sa len dá.
            Sedeli na lavičkách bod lampu a boli chvíľku ticho pozerali na seba. V tú začínal mať pocit, že láska k nej začína odmŕzať. Hlas v hlave mu hovoril „Pobozkaj ju. Pobozkaj ju." Z hladenia si do duší im prekazilo vibrovanie Petrovho mobilu.
            Pozrel na mobil. Jeden neprijatý hovor Láska. Opýtala sa ho kto to bol. Odpovedal že jeden kamarát.
              Dneska pôjdu opäť von a pokúsi sa o to čo sa mu podarilo vyše pred rokom. Začal si uvedomovať, že lásku k nej necíti. Jediné čo vtedy na lavičkách cítil bol jeho penis a jej vagína. Chce s ňou mať sex.
            Ale tento krát sa k nej bude spávať inak než pred rokom. Bude milý, stručný nebude mať žiadne narážky na sex. Bude  iný.

            Zazvonil mu mobil.
            „Áno?"
            „Peťo..."
            „Nie, OSN"
            Zasmiala sa „ Tak Peťko dneska môžeme ísť spolu von. Môže sa stretnúť tak za pól hodinku"