Ja a ON (7. a 8. kapitola)

Spisovateľ/ka: ChristineDee | Vložené dňa: 6. januára 2007
http://citanie.madness.sk/view-3213.php

7. kapitola

Stála som pred zrkadlom a dívala sa na svoju tvár. Hoci prešli dva dni, peru som mala stále opuchnutú. Pripomínala mi, ako mi Marco ublížil. Neozval sa. Čakala som, že zavolá, príde, povie niečo, čokoľvek, vysvetlí mi to. Boli sme spolu už tak dlho. Nikdy by som neverila, že je schopný niečoho takého. Prestalo mi záležať na tom prečo to spravil. Podstatné bolo, že to urobil. Mohlo to dopadnúť aj horšie.

Sadla som si na posteľ. Bola nedeľa. Nikam som nemusela ísť, nič nikomu vysvetľovať. Ráno mi volala Luisa. Chcela ísť niekam do mesta. Vyhovorila som sa, že mi nieje dobre. Nepovedala som jej, čo sa stalo. Sama neviem prečo,veď sme boli kamarátky už dobrých pár rokov. Jediný, kto o tom vedel bol vlastne Patrick. Patrick....ozval sa hned na druhý deň. Bozk nespomenul ani jediným slovom a aj ja som sa tejto téme úspešne vyhýbala. Spýtal sa, ako mi je, no nevedela som mu odpovedať. Cítila som strašné prázdno vo vnútri. Strhla som sa. Niekto klopal na dvere.

"Ďalej." povedala som. Keď sa otvorili dvere, skoro som skamenela.

"Možem vojsť?" bol to Marco.

"Už si dnu. Tak povedz, čo chceš a vypadni."otočila som hlavu, nemala som chuť naňho pozerať. Musím byť silná. Opakovala som si vo vnútri. Ale ako?

Sadol si ku mne. "Viem, že ničím neospravedlním, to čo som urobil, ale povolili mi nervy, pochop, ja..."

"Čo mám pochopiť!" pozrela som mu do očí. "Že človek, ktorého som ľúbila, ktorému som verila najviac na svete mi z ničoho nič jednu strelil?! To mám pochopiť?"

"Susanna..je mi to tak ľúto. Sľubujem, že už sa to nikdy nestane..ja."

"Máš pravdu. Nestane." vstala som a prešla k oknu. "A teraz choď. Budem šťastná, keď ťa už nikdy neuvidím." Prišiel za mnou.

"Miláčik...prepáč..ja nerozumiem, ako sa to stalo. Milujem ťa, preto som veľmi žiarlivý." Vzal moju tvár do dlaní a chcel ma pobozkať. Vytrhla som a prešla k dverám. "Mal by si ísť. Zbohom." nepozrela som sa naňho. Bolelo to. Stokrát horšie ako tá facka.

"Chceš, aby sme sa rozišli? Ja ťa nechcem stratiť..."vyzeral vystrašene.

"Stratil si ma v minúte, keď si ma udrel. Choď."zašepkala som a v duchu som si želala, aby už odišiel a nechal ma samú, aby som sa mohla vyplakať za celý ten rok, čo bol tu pri mne, keď som ho potrebovala, za celú našu lásku, ktorú tak odporne potupil a zabil. Urobil ešte posledný pokus. "Susanna prosím..."Pozeral mi uprene do očí. Chvíľu sme takto stáli. Pred očami som mala celý náš vzťah. Vedela som, že je koniec. Už nikdy nepríde a nevezme ma do náručia, nikdy ma nepobozká, nikdy mi nepovie, že ma ľúbi...nikdy...to slovo bolo také strašné..také konečné. Sklonila som hlavu a otvorila som dvere. "Choď už preč."šepla som z posledných síl. Chcel ma pohladiť po tvári, no odtiahla som sa. Odišiel. Navždy z mojho života. Bolo to kruté..všetko čo sa stalo. Prečo? Zatvorila som dvere, oprela sa o nich a začala som plakať. Bolo mi ľúto, že to takto muselo skončiť. Sadla som si na zem, chrbtom som sa oprela o dvere a vložila si tvár do dlaní.. Ešte dlho budem plakať zo sna a hľadať to, čo sme stratili...

Vstala som, opakom ruky som si utrela slzy a prešla som k stolíku. Vzala som do ruky mobil a našla som Luisino číslo. Potrebovala som ju ako nikdy predtým.

"Luisa... Máš čas?"

"Jasné na teba vždy.Ale...čo sa stalo? Ty plačeš?"

"Prosím ťa príď."

"Hneď som u teba."

Položila som telefón. Pohľad mi padol na fotku v drevenom vyrezávanom ráme. Šťastná dvojica....ja s Marcom...minulosť. Vybrala som fotku z rámu, chvíľu som sa dívala na nás dvoch. Boli sme takí šťastní. Prečo to musel pokaziť? Dalšie slzy mi vyrazili do očí, keď som trhala obrázok na tisíce drobných kúskov. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vošla Luisa.

"Čo sa stalo? Vyľakala si ma..."prišla k posteli a jediný pohľad na mňa jej musel povedať viac, než slová.

"Bože.."šepla a sadla si. Sedela som tam s roztrhanou fotkou v rukách, vyplakanými očami a opuchnutou perou. Objala ma. "Plač..vyplač sa..pomáha to...ako si to mohol k tebe dovoliť?....neboj sa..prejde to...."Snažila sa o nemožné, ako Patrick. Nech by mi povedala čokoľvek, nezaplnila by to prázdno, ktoré sa rozrastalo v mojom vnútri. Vedela som, že to prejde...musí..raz určite. Ale ako to prežijem dovtedy?

-------- --------- --------

8. kapitola

Stála som pri okne a sledovala život za ním. Bol horúci júl. Prešli dva mesiace odkedy som naposledy videla Marca. Zdalo sa mi, akoby to bolo len včera, keď opúšťal moju izbu a moj život. Cítila som, že som z toho všetkého vonku. Marca som vobec nestretávala, zavalila som sa prácou a veľmi mi pomáhali Luisa s Patrickom. Akoby boli dohodnutí. Keď mi nevolal Patrick, volala mi Luisa. Usmiala som sa. S tou starostlivosťou to niekedy preháňali. Prešla som ku skrini. Otvorila som ju dokorán. "Tak Susanna dosť bolo smútku." povedala som si a vybrala som letné zelené šaty bez rukávov. Pri zrkadle som sa primaľovala a rozčesala si svoje dlhé vlasy. Do kabelky som si dala mobil a mohla som vyraziť. S Luisou sme sa dohodli, že sa tretneme v meste v našej obľúbenej talianskej reštaurácii. Odkedy chodila s Fabiom zbožňovala všetko talianske. Dokonca si platila hodiny taliančiny...samozrejme opakovacie hodiny a doučovania mala zabezpečené u Fabia.

Kráčala som po starej časti mesta plnej butikov, obchodíkov, reštaurácii, kaviarní a všetkého možného. V kabelke mi zazvonil mobil. Na displeji svietilo Patrickovo meno.

"Ahoj Patrick. Už si doma?" včera mi volal z Francúzska. Zvykla som si, že mi občas zavolal z inej časti zeme. Podstatné bolo, že si stále našiel aspoň minútu na rozhovor so mnou.

" Sme na ceste domov. Po ceste máme ešte jeden koncert a potom mám pár dní voľna. Konečne."

"Zaslúžiš si ho. Stále lietaš niekde po svete. Máš ťažký život. No hlavne, že ťa to baví. "

"To je pravda. A čo ty? Ako?" večne starostlivý, nikdy sa ma nezabudne opýtať ako sa cítim.

"Myslím, že som už v poriadku. Prešlo to, len to chcelo čas. Som ti veľmi vďačná. Urobil si toho pre mňa veľa. " Nedokázala som slovami vyjadriť, ako mi pomohol.

"Ale nechváľ ma toľko. Budem sa červenať. " smial sa. "Veľa si spravila sama pre seba. Ak by si sa z toho nechcela dostať, tak sa nedostaneš."

"Asi máš pravdu. Oslávim to s Luisou. Práve som na ceste za ňou. Pozvala ma na pizzu. Fabio je mimo mesta, tak musí zahnať smútok."zasmiala som sa.

"Pozdravuj ju odo mňa. Zavolám ti ešte večer pred koncertom. Teda ak chceš. Teraz, keď si už v poriadku, už ma asi nebudeš potrebovať." naozaj som cítila v jeho hlase smútok?

"Nehovor hlúposti. Pomohol si mi vždy, keď som ťa potrebovala, stále si mi volal, aj keď si nemal čas. Nič z toho si nemusel. Keď sa vrátiš, tak sa porozprávame. "

"Dobre. Ozvem sa. Tak ahoj."

Vložila som mobil do kabelky a kývala som Luise.

Sadla som si pod slnečník.

"Vybrala si super miesto." chválila som ju.

"Ďakujem za pochvalu. Objednala som už. Videla som ťa prichádzať. S kým si volala?"

"Netvár sa, že nevieš. S Patrickom."

"Hm...volá ti nejako často. " dívala sa na mňa s takým zvláštnym úškrnom.

"Čo je? Nenamýšľaj si hlúposti. Ty si na zvláštne scenáre expert." smiala som sa.

"Ja nič. Veď uvidíme." usmiala sa a pustili sme sa do pizze, ktorú doniesol čašník.

"Inak dúfam, že si nezabudla. Dnes ideme na tú Heleninu vernisáž do starého divadla. Už mi volala, či sme náhodou nezabudli. Ubezpečila som ju, že nie, len sa musíme pred tým kultúrnym zážitkom posilniť." zasmiala sa.

"Dobre si jej povedala. Koľko máme vlastne času?" zisťovala som.

"Asi hodinu. No ale veď my sme V.I.P. my možeme aj meškať." uškrnula sa.

"No jasné. Konečne si sa naučila chodiť načas, tak si to nepokaz."

"No..a ako dlho mi to trvalo."zveličovala. Načas sa naučila chodiť hlavne koli Fabiovi. "A aj tak tu mám auto. Nieje to ďaleko."

Vošli sme do priestorov starého divadla. Obdivovala som Helenin zvláštny vkus a zmysel pre delenie priestoru. Celé divadlo bolo rozdelené paravánmi na niečo ako labyrint. Luisa sa smiala, že nám pri vstupe zabudli dať mapu. Výstava mala názov "Morské skice".Všetko bolo ladené do modrých odtieňov. Okolo obrazov až na zem splývali modré látky tiež roznych odtieňov. Bolo to krásne. Všetko bolo nasvietené zvláštnymi tlmenými modrými a bielymi svetlami. Úžasný zážitok dotvárala mystická hudba Clauda Debussyho. Vedela som, že aj táto jej výstava bude mať veľký úspech. Tak ako všetky. Helen mala jednoducho obrovský zmysel pre umenie. Nie len pre maľovanie, ale aj dekorácie. Preto jej výstavy boli jedinečné. Luisa podotkla, že to nie ona, to absinth. Luisin zmysel pre humor. Musela niečo streliť. To bola celá ona. Zabočili sme doprava a zbadali sme hlavnú osobu tejto výstavy. Helen stála pri obrazoch "Morských bytostí" a diskutovala s nejakými ľuďmi. Chvíľu sme teda počkali, kým sa nám mohla venovať.

"Máš to tu nádherné Helen. Priznaj sa, kam chodíš na tie nápady." spustila Luisa, hneď ako sa k nám pripojila Helen.

"Som rada, že sa vám to páči. Hlavne tebe Luisa. Trafiť sa do tvojho vkusu je niekedy fakt umenie."

"Si úžasná umelkyňa .Ty raz budeš slávna. Fakt." Luisa sa zatvárila tak vážne, že sme sa museli rozosmiať.

"Dávaj si pozor na tie tvoje výroky. Počula som ten slávny o Patrickovi." usmiala sa Helen.

"No tak toto mi práve nevyšlo, ale mala som len deväť. Nemohla som odhaliť jeho veľký talent." vyhovorila sa. Výhovorky jej išli. Vedela to a vždy to náležite využívala. Kým oni dve živo debatovali, ja som sa sústredila na obrazy. Kým Helen vedela krásne maľovať, ja som to vedela krásne opísať. Mala som pripraviť článok o výstave a už teraz som hľadala superlatívy pre jej prácu.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8