kľúč

práve teraz
uvažujem nad tým
koľko ma ešte čaká prvoexplózii
koľko krát
ošialim svetlo
prekrojené na malom tanieri tmy
koľkokrát ho vynechám
a zhltnem tanier
oblížem každý prst zababraný bielou glazúrou
koľkokrát
sa moje špičky prezlečú za magické päty
a splynú s chodníkmi
vidíte smiem hltať tmu
vidíte smiem sa vznášať!
lebo presne teraz uvažujem
o tom čo chcem aby sa mi snívalo
odpočívam na šepkajúcich vankúšiskach
stláčam si palce dlaňami
a naraz ich  povoľujem
krčím celú výstelku mojej postele
mám masívne oči
chladom podobné mramoru
ležím & roztopašne
sa trápim
som totiž fakt šťastný

rovnomerným hlasom
sa ozýva z môjho sna:
"šiesta prvoexplózia
je celá o perí
počujete ma
o perí!
o tom kde si ho mám prikladať
a kde si ho priložiť nikdy nesmiem"..."tuším že
chcem byť vtákom
chcem aby ste ma videli
až vtedy keď budem zobať o oblohu
odkrveným zobákom
zrazu niekto otvorí malé okienko
a za ním natiahne novú oblohu
novú vlnu
oblôh"

presne teraz
som sa prebral
ktosi mi
vkladá kľúč
do hlavy