Temnota

Spisovateľ/ka: Peťko Skary | Vložené dňa: 17. októbra 2010
http://citanie.madness.sk/view-32148.php
 

Padol. Nevládal sa už ani opäť postaviť. Tep sa mu zrýchlil, pot mu oblial celé telo a zimnica mu pochytila aj najmenšiu časť na tele. Krv mu zaliala celé pľúca, čo mu spôsobovalo neskutočné bolesti. Bolesti, ktoré  neutíši ibalgin, ba morfium. Hlavu mu zaliala tupá bolesť, myšlienky sa strácali, rozum prestal počúvať. Nohy odumreli. Tep sa mu začal spomaľovať, dych sa mu zastavoval, srdce mu prestávalo biť. Takto zúbožený sťa ľudská troska musel ďalej. Všetku energiu vnáral do myšlienky postaviť sa na nohy. Alebo aspoň štvornožky pokračovať v ceste. Nemohol prestať. Zastavenie znamenalo smrť. A takto predsa zomrieť nechcel. Zdvihol hlavu, ale nevidel vôbec nič. Všade vôkol neho bola tma. Tá ho veľkými dúškami pohlcovala a uberala aj z jeho poslednej, neexistujúcej energie. Už týždeň sa borí tmou. Slnko nevidel už veľmi dlho. Pár krát sa mu zdalo, že svitá, ale bol to klam. Zatiahlo sa skôr, ako sa začal radovať.  Nespal, nejedol, nepil, iba blúdil. Cieľ však bol nedohľadne. Bez slniečka  ho však nie je schopný nájsť. Cestička bola príliš úzka. Sám v temnote chcel isť ďalej. Bol  presvedčený, že chce pokračovať, ale samota, bolesť v srdci, smútok ho stretávali na každom rohu. Nedali mu vydýchnuť. Nedovolili mu spať. Zhoršovali to, ako sa len dalo.

Neskutočne mu chýba. Chýba mu svetlo. Nádherne, jasné, ukazovacie cestu. Doteraz veril, že slnečný svit sa vždy po noci vráti. Lenže táto noc je už pridlhá. Od únavy sa mu zatvárali oči. Vydýchol si. Konečne sa vyspí. No nebolo to také jednoduché. Oči zatvorené, ale spánok nikde. A tak čakal a čakal. Po neskutočne dlho čase usnul.

Celý vysmiaty sa blíži na lúku. Slnečné lúče sa mu opierali o tvár. Ruka v ruke, dvojitý smiech, objatie na požiadanie, pery na perách. To bola krása. Každodenná nádhera, ktorú prežíval posledný  čas. Celučičký čas by trávil tu. Na tomto mieste. Radosť, ktorú mal v srdci a láska, ktorú práve prežíval, bola neskutočne mocná. Mocná tak, že hory jej nerobili problém. Jedným skokom ich preskákaval. Cíti sa ako v rozprávke. A v tomto storočí už málo kto verí na rozprávky. Asi preto, že rozprávky vždy končia šťastne. Ale on tomu verí. Verí, lebo taký pocit, takú lásku nepociťoval nikdy. Doteraz ani nevedel, že niečo až tak silné existuje. Silnejšie jak oceľ. Pevnejšie ako skala. Krajšie ako rubíny. Užíval si každú jednu chvíľku. Každý okamih vyvalený a opaľujúc sa. Dodávalo mu to síl do každodenného boja. Lenže sa nebál. Nemal prečo. BOZKAVAJÚC  HO,  JE TU S NÍM STÁLE ...

Prebral sa. Bol unavenejší ako predtým. Zdalo sa mu, že čas sa zastavil. Hneď sa mu dýchalo lepšie, bolesť oslabla, aspoň na chvíľočku. Pozbieral všetky sily a postavil sa. Oči mu už privykli na tmu. A to čo videl pred sebou ho zarazilo. Týčila sa pred ním vysoká hora. Ani len nedovidel na jej vrchol. Teraz by potreboval tú lásku, lebo sám sa na vrcholok nedostane. Nádej ho opustila. Opäť  oslabol, ale stonásobne viac. Odpadol ....

Bol neskutočne voľný. Lietal si vesmírom sem a tam. Nič mu nebránilo. Nič mu nestálo v ceste. Sám sa rozhodol. Bol voľný. Tak slobodný ako ešte nebol. V každom pohybe doľava, či doprava cítil závan samostatnosti. V tom momente niečo zazrel. Niečo veľmi ďaleko. Lesklo sa to. Vyčarovávalo to svetielko. Rozhodol sa isť  za tým. Ako prichádzal bližšie a bližšie, bol presvedčený že to nie je len svetielko. Ale niečo tisíckrát viac. Ožarovalo to celý jeho život, vedel, že od teraz to nikdy nechce stratiť. Chce si to vziať do náručia, vložiť do srdca a navždy stratiť kľúč. Opätovalo to jeho pocity. Boli jedno srdce, jedna duša. Vedel, že v živote sa nestratí. Jeho slniečko mu vždy ukáže tu správnu cestu. A on zas urobí to isté pre ňu. Pre neho to bola „Láska na pohľadanie".

Prebudil sa celý mokrý a rozmýšľa o tom čo sa mu snívalo. Bol to začiatok konca. Deň D. Začiatok novej etapy v jeho život. Začalo kropiť a z toho riadne pršať. Náladu to zhoršovalo. Bôľ bo stále tu. Bol v ňom. Zamútil mu celú hlavu. Ruky a nohy oslabil tak, že pohyb bol pre neho nereálna vec. Krv v pľúcach sa mu zdvojnásobila. Začal ju prúdmi vykašliavať. Srdce sa mu rozpadávalo na drobné kúsočky a tie sa rozsýpali po celej zemi. Dýchal akoby posledný krát. Myšlienkou zastavil srdce. Jednoducho stopol život. A ani nechcel isť ďalej. Ostal ležať s jedinou vecou v hlave. ONA veď stále verí, že to bude lepšie ....

 

 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8