Ja a ON (9. a 10. kapitola)

Spisovateľ/ka: ChristineDee | Vložené dňa: 6. januára 2007
http://citanie.madness.sk/view-3215.php

9. kapitola

Prevaľovala som sa v posteli z jednej strany na druhú. Napravila som si vankúš a znova som si ľahla. Ani to nepomohlo. Nemohla som zaspať. Občas sa ma chytila na pár nocí takáto strašná nespavosť. Zajtra v práci budem vyzerať ako netopier. Prevalila som sa na brucho a sledovala som poletujúce závesy na terasu. Sadla som si a zapla lampu. Hodinky ukazovali pol jednej. Skvelé. Zhasla som lampu a bosá som prešla na terasu. Vyšla som otvorenými dvermi von. Vždy v lete som si dvere nechávala pootvorené. Lepšie sa mi zaspávalo. Nočný vzduch mi ovial tvár. Oprela som sa o zábradlie a pozerala do záhrady. Zrazu mi niečo napadlo. Vrátila som sa do izby po mobil a prezvonila som Patrickovo číslo. Niekedy v noci sme si zvykli takto prezváňať, keď jeden z nás nemohol spať. Ak ten druhý odzvonil, bol to signál, že ešte nespí a, že ten prvý nespavec, može zavolať. Netrvalo dlho a zvonil mi telefón.

"No ahoj. Čo nespíš, ale prezváňaš?" karhala som ho so smiechom.

"Ja? Ja som práve dorazil z koncertu, tak mám lepšiu výhovorku ako ty? Ty sa pochváľ, prečo nespíš. Alebo máš zase svoje Vampírske noci?" smial sa. Použil úžasnú Luisinu prezývku pre moje nespavé noci.

"Ha - ha. Vtipné. Človek chudák nemože spať, tak hľadá pochopenie, a ty sa smej. Dobre." hrala som urazenú.

"Ale, no. Veď sa nehnevaj. Počuj mal som taký návrh. Ale nemusíš ho prijať, ak nechceš. Ide o to, že zajtra máme posledný koncert a potom máme mesiac pauzu. Ten koncert bude v našom meste. Tak som myslel, či by si nechcela prísť. Samozrejme pod pódium do V.I.P. zóny, aby si na mňa lepšie videla." zasmial sa a ja som cítila , že sa snaží zľahčiť, to čo hovoril, hoci som netušila prečo.

"Ó tak to bude pre mňa česť. Ale vážne, keď tak nad tým rozmýšľam, ja som na žiadnom tvojom koncerte nebola."

"No, no, veď to. Mala by si sa hanbiť." hrešil ma.

"Hanbím sa a ako veľmi. Tak v poriadku, prídem na ten koncert. "

"Teším sa. Buď zajtra za halou pri zadnom vchode okolo siedmej večer. O tomto čase tam už budeme."

"O.K. Budem tam. Ďakujem za pozvanie. A teraz poďme spať. Chytá sa ma spánok musím to využiť aspoň na tých pár hodín."zazívala som.

"Tak ti prajem dobrú noc."

"Aj ja tebe."

Dorazila som na dohodnuté miesto a napísala som Patrickovi smsku, že som už tu.

"Si tam sama?"volal mi hneď späť.

"Jasné. Nieje tu nikto. Ale asi milión dievčat stojí pred hlavným vchodom. To je normálne hystéria, toto. Som z toho v šoku." hľadala som správne slová.

"Idem von." zložil a o pár minút prišiel ku mne. Nebola som schopná pohybu.

"Som rád, že si prišla." usmieval sa.

"To...toto.." ukazovala som smerom k davu.

"Toto je úplne normálne. Už som si zvykol." smial sa

"Normálne? Veď ich je tam možno aj tisíc. "nechápala som.

"No a niektoré tam spia pred halou a pár dní dopredu, aby mali dobré miesta." pokračoval a zabával sa na mojom zdesení.

"Tam je Patrick!! To je on! Tam stojí." ozvalo sa viachlasne od miesta zhromaždenia fanúšikov. Otočila som sa. Ten obraz si doživotne zapamätám. Masa dievčat sa rozbehla smerom k nám.

"Bež!" zvrieskol Patrick, potiahol ma za ruku a spolu sme bežali dovnútra. Bolo to tesné. Hneď ako sa dvere zatvorili, ozvalo sa búchanie. Stál tam nejaký ochrankár, ktorý dvere zamkol a ja som s Patrickom šla do jeho šatne.

"Toto si zapamätám do konca života. Veď toto je normalne nebezpečné. O tejto histérii sa popísalo toho dosť, no keď to človek zažije na vlastnej koži, tak to už je iná káva." sadla som si na stoličku.

"Ako som ti už hovoril zvykol som si. Oni robia aj horšie veci." sadol si a vzal do ruky gitaru. Ladil ju.

"Doniesla som si so sebou foťák,aby som pod tým pódiom vyzerala ako fotograf. Aj tak si myslím, že keď si ma tie tvoje fanynky zapamätajú, tak to ešte bude zaujimavé. "

"Dobrý nápad. " vstal a prešiel k stolu."Mám tu pre teba tu visačku V.I.P." prišiel ku mne a dal mi to na krk. Nato som si zavesila ešte foťák a mohli sme ísť.

10. kapitola

Koncert bol v plnom prúde. Motala som sa okolo novinárov vo V.I.P. zóne a fotila. Patrickova hudba sa mi páčila a aj texty mal krásne. Práve spieval nejakú pomalú pieseň. Pri pohľade naňho som pocítila zvláštne chvenie vo vnútri. Mala som pocit akoby mi začala byť zima. No v hale bolo horúco. Patrickove oči vyhľadali tie moje a ja som mala chvíľu pocit, akoby spieval iba mne. Bolo to zvláštne, ako keby zastal čas. Boli sme iba my dvaja. Nikto iný. Díval sa na mňa a spieval. Zdalo sa mi, akoby mi to piesňou chcel niečo povedať. A hovorili aj jeho oči. Spomenula som si na bozk tej noci. Sklopila som zrak. Nemožem. Nechcem. A možno si to všetko iba namýšľam. Rýchlo som sa začala predierať davom von. Bolo mi horúco, mala som pocit, že odpadnem. V Patrickovej šatni som si sadla do kresla. Vzala som do ruky pohár s vodou a poriadne som sa napila. Točila sa mi hlava. A na chvíľu som stratila vedomie.

"Héj. Ty máš v šatni Šípkovú Ruženku? Si sa nepochválil ."prebrala som sa na niečí hlas. Moj matný pohľad zaregistroval dvoch mužov, čo vošli dovnútra. Jeden z nich bol Patrick. Naklonil sa ku mne." Si v poriadku? Čo sa stalo? Videl som ťa rýchlo odísť. "díval sa na mňa ustarosteným pohľadom.

Pretrela som si oči. "Nič mi nieje len sa mi zatočila hlava. Asi som zamdlela. Stáva sa mi to, keď mám nedostatok spánku." skúsila som sa postaviť, no musela som si späť sadnúť.

"Seď. Donesiem ti niečo?"

"Vodu." šepla som, nemala som silu hovoriť. Napila som sa. Pomaly som prichádzala k sebe.

"Je mi ľúto, že som neostala do konca." hovorila som stále potichu.

Usmial sa. "Tým sa netráp. Keď si odchádzala spieval som poslednú pieseň. Nemám ťa vziať domov?"

"Nemusíš tu ostať?" napriek všetkému som ho nechcela trhať od fanúšikov.

"Nemusím. Skončil som. Veci možu pobaliť aj ostatní. tak poďme. "

Pomohol mi vstať a vzal si bundu a moj vak.

V aute som sedela vedľa neho. Cítila som to. Vedela som to. Nemohla som sa na ňho pozerať. Bolelo ma to. Kedy sa to stalo? Pýtala som sa sama seba. Kedy pre mňa začal znamenať tak veľa? Prečo sa topím v jeho očiach......Zbytočné otázky na ktoré som si nevedela odpovedať. Zastali sme pred naším domom. Vyšiel z auta a pomohol von aj mne. Chcelo sa mi spať. Zdalo sa mi, že zaspím už po ceste. Tieto svoje stavy som nenávidela. Najprv totálna nespavosť a potom toto.

Ľahla som si na posteľ. Patrick položil moje veci do kresla.

"Prepáč mi ten dnešok. "vravela som. Mrzelo ma, že to takto dopadlo.

"Nemám ti čo prepáčiť. "usmial sa a mne zovrelo srdce. "Poriadne sa vyspi. Zajtra ti zavolám. Dobrú noc." vtisol mi na líce bozk a odišiel. Keď sa perami dotkol mojej pokožky, akoby ma niečo popálilo. Zatvorila som oči. Nemala som silu sa ani prezliecť...a už nad tým ani uvažovať. Moj svet sa ponoril do tmy.

Pomaly som otvorila oči. Nechcelo sa mi ešte vstať. Načo? Veď je sobota. Nikam nejdem. Prevrátila som sa na druhú stranu, keď sa ozvalo klopanie na dvere.

"Sanny, spíš?" touto zvláštnou prezývkou ma od detstva volala iba mama. Zodvihla som hlavu.

"Mami? To si ty? Nespím. Poď ďalej."

Moja mam prišla k posteli a sadla si na ňu.

"Ako sa cítiš, moja? Včera si vyzerala dosť zle. Bola si úplne bledá. Patrick ťa skoro niesol. S tou nespavosťou by si mala niečo robiť. Príď v pondelok na kliniku. Mám tam známeho doktora. " pohladila ma po vlasoch a založila mi ich za ucho. Robila to už keď som bola malá. Bolo to lepšie, ako hocijaké lieky. Vždy na mňa mala málo času, pretože pracovala ako detská lekárka na onkológii. No všetok čas, ktorý mala voľný venovala mne.

"V pondelok mi začína dvojtýždňová dovolenka, tak prídem. Ty dnes nejdeš do práce?" pýtala som sa. Málokedy bola v sobotu doma. Venovala sa svojmu povolaniu telom aj dušou. Možno preto som ostala jedináčik.

"Idem. Práve sa chystám, len som chcela vedieť, či si v poriadku. "vstala. "Večer prídem, tak sa ešte porozprávame. Maj sa."

Keď sa za ňou zatvorili dvere, vedela som, že už nezaspím. Zhodila som zo seba prikrývku a zamierila do kúpelne rovno pod sprchu. Moje myšlienky zablúdili k včerajšiemu koncertu. Naozaj som si svoje city k Patrickovi začala uvedomovať až teraz. Zrazu mi začalo všetko dochádzať. Ten bozk do mojich vlasov v tú noc, jeho pohľad pri tej piesni...Snáď necíti on to isté ku mne? Hlúposť. Veď má tisíce fanyniek, z ktorých si može vyberať. Toto zistenie ma zabolelo. Zastavila som vodu a vyšla som z sprchy. Fénom som si vysušila vlasy a poriadne som ich rozčesala. Vždy som chcela dlhé vlasy. Len občas ma chytil taký amok, že som sa nechala ostrihať a potom som netrpezlivo čakala kým dorastú. Natiahla som na seba veľké staré tričko a vrátila sa do izby. Pohľad na hodiny mi oznámil 12:30. Poriadne som si prispala. Ale cítila som sa vyspatá a to bolo podstatné. Z vaku na stoličke som vybrala foťák. Bola som zvedavá, čo som tam vlastne nafotila. Zapla som počítač. O chvíľu som sa k tým fotkám dopracovala. Boli fakt zaujímavé. Nato, že niesom profesionálka niektoré vyzerali naozaj dobre. Klikla som na ďalšiu fotku. Patrickova tvár a mikrofón. Zadívala som sa na fotku. Bol naozaj krásny. Mal nádherné oči. Naozaj som sa sama seba pýtala, kedy som si ho začala všímať inak ako kamaráta. Nevedela som si spomenúť. Možno som si to uvedomila až včera na koncerte, ako veľa pre mňa znamená. Nielen preto, čo pre mňa urobil. To nebola iba vďačnosť...

"Ahoj Patrick." zodvihla som zvoniaci mobil. Fungovala medzi nami telepatia.

"Vyspatá?"

"Myslím, že áno. Zaujímalo by ma, ako to ty zvládaš. Tak často koncertuješ? Skoro každú noc. A stále, ked sa stretneme, vyzeráš v pohode. Nerozumiem tomu."

"Ja tiež nie. A to nepijem ani kávu. Stačí mi, keď vidím, ako sa ňou nalievajú moje sestry. Fakt neviem, čím to je. Ja som asi taký neskrotný živel." smial sa.

"Tak to máš asi pravdu. No a teraz ti ešte začína dovolenka. Čo budeš robiť každú noc? Musíš si to niečim kompenzovať?" doberala som si si ho.

"Neviem, asi najskor spať. Ja rád spím, aj keď to cez turné tak nevyzerá. Milujem svoju hudbu, preto zo seba dávam všetko." vyznal sa.

"Hm...to si povedal naozaj pekne. Vidno, že zbožňuješ to, čo robíš. A ešte ťa to aj živí. No, čo si viac možeš želať."

"Máš pravdu. Teší ma, že možem robiť to, čo ma baví. A čo by som si želal? Vidíš, skoro by som zabudol, prečo volám. Máš budúci týždeň niečo? Školu alebo tak?"

"Mám dovolenku. Konečne. Potrebujem ju ako soľ."

"A chystáš sa niekam?" vyzvedal ďalej.

"Práveže nemám žiadne plány. Héj, ale toto je výsluch." smiala som sa.

"Nie bez dovodu. V pondelok odchádzame na rodinné letné sídlo. Všetci. Robíme si dovolenku. Navyše brat oslavuje výročie svadby tak to spojíme. Nechcela by si ísť s nami? Aspoň na pár dní." Zaskočil ma. Chvíľu som sa nezmohla na slovo.

"S vami? No..a kde to je." snažila som sa nedať najavo ako ma to vykoľajilo.

"No..to je práve to. Každý rok o tomto čase odchádzame do Španielska. To sídlo máme v Španielsku." Na pár minút sa rozhostilo medzi nami ticho.

"Bože..." vydýchla som. " Nebola som tam od osmych rokov. " Nemohla som tomu uveriť. Od kedy sme odišli zo Španielska, nemala som dovod sa tam vrátiť. Nemali sme tam žiadnu rodinu. Ani dobrých známych. A teraz sa mám vrátiť späť. A s Patrickom. Aká zvláštna hra osudu.

"Ja som sa tam striedavo vracal. Odmalička sme všetci žili striedavo v Nemecku a Španielsku. Ale ak sa tam nechceš vrátiť..."

"Chcem!" rýchlo som ho prerušila.

"Fajn. Tak ti ešte neskor zavolám presný čas odchodu. Maj sa zatiaľ." z jeho hlasu som cítila radosť. Položila som telefón. Musela som vstať. Tento rozhovor ma príliš rozrušil. Chodila som hore - dole a premýšľala. Neviem či ma viac rozrušil fakt, že sa vrátim do Španielska alebo to, že sa tam vrátim s Ním. Zastala som. Luisa napadlo mi. Musím s ňou hovoriť. Musím jej to povedať.

No tak zodvihni to. Sadla som si späť pred počítač a dívala sa do Patrickovej tváre. Cítila som to stále viac...

"Aha...Šípková Ruženka sa nám zobudila."

"Ľúbim ho, Luisa." povedala som skoro pošepky, dívajúc sa stále na Patricka.

"To ti trvalo...."zasmiala sa." Idem k tebe. " zložila.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8