Búrka

..v tichu temného dňa..

v tichu, keď vtáci z nebies ukryli sa..

..v tej tíšine, čo lezie pod kožu,

obloha stemnela,

pomaly, neúprosne,

  temnejšie,

    temnejšie..

zvrátený čas..a hodiny sú sudcom.

Blíži sa k zemi,

tak smrteľne krásna.

Srdcia rozochvievajúca.

Dotykom,

každý zmysel,

v tele počúval jej tóny

a myseľ...

..tá, ....neexistovala!

Pritiahla na seba všetko, bola jedinou..

jedinou v okamihu...

bola ním,

tancovala a hrala....svoju úchvatnú hru,

nádherne temná v šatách..

vyrážajúca dych...

smrť chcela sa jej rovnať, 

zakrádala sa v jej stopách...

Človek???

Zasmejme sa mu!!!

Taký červ, nič,

popri nej...pán sveta???

Vysmeje sa mu do tváre a dotykom,

jediným, vezme mu všetko!

Človek, ty tvoj namyslený! A sebecký!

Čo máš???
Čo ty len máš???

Si sám....so svojou pýchou...

Vezme ti všetko, ak bude chcieť, 

vezme všetko,

nič nevráti späť.

..je tak nádherná, nádherná....

pohrávajúca sa so mnou na parapete..

..usmievam sa na ňu ..

objala ma..pohladila po tvári kvapkami...

opustila...

s mokrou nádejou v srdci i líci...

Je tak krásna..krásna svojou mocou,

vznešená svojou jedinečnosťou..

...budem na ňu vždy čakať...

..na obločnom ráme