mokrý manekýn

a pohárov a dymu, že už nedovidím na pero

si občas kladiem otázky, tak čo za zmrda za to môže

že mám prsty vyrobené z vrstvy svetlej tenkej kože

len tie cítia parapet čo ohýba sa pod kilami

skrývajúcimi len vzduchotesné lacné drámy

len tie vidia pod oknami permanentne mokrú viedeň

s veľkou sochou manekýna na námestí, presne v strede

cez ústa má nasadenú masku blokujúcu plyny

dokonale zastupujúc plac háklivý na praskliny

nesrší a nešumí tak ako zázvorové pivo

ako jednoruký záhradník čo neustále zádumčivo

hľadí z okna na kamene šedý dym a stohy plátna

v pitoresknej panoráme ktorá mi je hovno platná

roztlč líca chlapcov, sú potreté mäsom

kutáč ako obyčajne máš opretý za závesom

roztlč nohy dievčat, tie sú plné mlieka

neboj sa, je ukradnuté priamo od človeka

neprehĺtaj ľútosť ser na fingované pseudoslzy

veď sa pozri, sú to hajzli, kontraproduktívne drzí

zo zábradlí padá voda celkom vylučujúc kontext

zatiaľ nemá odkrútené všetko, čo už má na konte

tak len padá v pramienkoch na helmy nedočkavých jazdcov

rozhodnutých tvrdo udrieť, zničiť úplne na doraz, čo

sa nestihlo rozflákať pred dvadsiatimi dvoma rokmi

ešte dnes si vyberajú suchý popol spod parochní

a na úkor údernosti, kopancov a tvrdých pästí

bez pohybu postáva len mĺkvy stopár na námestí

manekýn bez rozuzlených prstov a bez plných očí

ľudia, tí tu dávno nie sú, tentokrát ich nezotročí

bez konceptu bez logiky

štia na riedke prázdne kríky

zborovo a za benzínkou tenkí ako vzduch, čo tlačí

pod kožu a ochlpenie čo ostalo na kartáči

roztlč líca chlapcov, sú potreté mäsom

kutáč je už obyčajne podopretý za závesom

roztlč nohy dievčat, tie sú plné mlieka

neboj sa, je ukradnuté priamo od človeka

neprehĺtaj ľútosť ser na fingované pseudoslzy

veď sa pozri, sú to hajzli, drzí, drzí, drzí, drzí..