Mesiac
Spisovateľ/ka: Imei | Vložené dňa: 20. októbra 2010
http://citanie.madness.sk/view-32205.php
Kráčam, hore prázdnou vyľudnenou ulicou, čo by som čakala šak je asi polnoc. Pes ma ťahá na vodítku a pristavuje sa pri každej bráne, v domnení, či náhodou neuvidí nejakého svojho psieho kamoša alebo v lepšom prípade mačku. Zrazu sa celá ulica rozšteká. " Ach bože, no toto mi chýbalo. Držte huby!!" pomyslím si. Ruka, v ktorej držím vodítko mi pomaly začína mrznúť. Odopnem psa a schovám ruku do vrecka. Neriešim to. Po chvíľke štekot prestal. Ideme ďalej. Ešte je veľký kus pred nami. Do očí mi preniká z vrchu jasné svetlo, nie lampa ani neonka- pozriem hore na oblohu. Mesiac, v splne, krásne zahalený do spleti mrakov a hmly svieti, tak očarujúco, až ma núti na chvíľku sa zastaviť. Prebehol mi mráz po chrbte. No tentokrát nie od zimy. Začínam pomaly kráčať, no stále pritom pozerám hore. Hlavou mi prebehujú rôzne myšlienky a pocity, od krásnych až po tie najsmutnejšie. No najviac zo všetkého ma teraz trápi, keď viem, že tam niekde si aj ty a smutne pozeráš na mesiac ako ja. Odkiaľ to viem? Neviem. No cítim to! Možno milióny iných ľudí rovnako ako my v tento okamih dvíhajú oči k nebu a kochajú sa tou nádherou a krásou ktorú im ponúka. "Mesiac, prečo si pripadám ako kacír? akoby som robila niečo zlé a nemohla vidieť tvoju krásu, lebo keď sa na teba pozerám cítim sa tak previnilo. Povedz mi je zlé keď človek miluje?" Naozaj mám pocit, že si lásku nezaslúžim. Stále si navrávam, že je všetko moja chyba a vinu vždy beriem na seba. No už mám toho dosť!!! Ešte raz sa pozriem na mesiac, asi čakám že mi poradí. Zo slzami v očiach mi to dochádza: "Ty niesi pre mňa ten pravý." Hodiny na kostolnej veži odbíjajú dvanásť a ja mám zrazu pocit ako na súde. No tentokrát ale sudca rozhodol v môj prospech.
http://citanie.madness.sk/view-32205.php