A žili šťastne až do smrti

Spisovateľ/ka: Nataška | Vložené dňa: 24. októbra 2010
http://citanie.madness.sk/view-32282.php
 

Ľuba je  z malého mesta. Nie je krásna, ale má pekné vlasy. Ale ona sa páči sama sebe. „Aspoň niekomu" hovorieva svojmu odrazu v zrkadle. Občas sa sama ostrihá nožničkami na nechty, potom má celé vlasy nakrivo. Ľuba má zopár kamarátov, ale len takých, že keby sa presťahovala, tak si vymaže ich čísla z telefónu. Každú stredu a sobotu chodia spolu na Milkshake, marlenku a cigaretu. Ľuba nefajčí.

Mala v detstve veľa kamarátov, napriek tomu, že bola vodcovský typ. Jedno dievča, z ktorým sa hrávalo na pieskovisku pozná dodnes. Volá sa Barbora. Ľuba jej skoro všetko závidí, ale to preto, že ju má najradšej. A má ju najradšej, pretože s ňou nemusí chodiť na milkshake, marlenku a cigaretu, s ňou chodí väčšinou do divadla, alebo na čaj. Barbora je vtipný, človek, lebo stále vraví, že nemá peniaze, hoci má v obálke v tretej zásuvke schovaných asi tristo eur. Aj tie jej Ľuba závidí, ale to už len tak zo zvyku.

Na chlapcov, chlapov a mužov Ľuba nemyslí. Keď bola v puberte, mala akože frajerov, do ktorých akože bola úplne buchnutá. Z dvoma akože frajermi si nedala ani pusu a z tretím bola nuda. Bol príliš pozorný a milý chlapec z dediny. Ľuba sa nemaľuje. Aspoň doteraz to tak bolo. Raz si skúsila dať čiernu linku a špirálu a potom si tak vyšla do mesta. Sama, lebo Barbora mala angínu a pokazený bicykel a na milkshake  kamarátov teraz naozaj nemala chuť. Ľuba nie je stará, ale nepatrí ani medzi ľudstvo, ktoré sa zhromažďovalo o takejto hodine tu. Pozeral po nej akýsi chlapec. Chce sa cítiť mlado, tak sa s ním dá do reči (snažiac sa dodržať jeho argot) .

-Čau

-Čau

-Čo tu robíš...  Frajer?

-Koľko chceš za... Veď vieš.

 

Ľuba mu neodpovedala a rýchlo odišla. Nechce nič za... a nechce sa už s nikým rozprávať.

 

Nemá rada malé mestá a preto sa presťahuje. Do Bratislavy, lebo to je pre ňu najprijateľnejšie riešenie. Má malú garsónku s červenými stenami a veľkým oknom. Romantika ako delo, škoda, že má výhľad na cudzí panelák. Ale Ľuba sa nikdy nedíva do okna, lebo je za ním veľa tmy.

Ľuba sa namaľuje čiernou linkou. Nikto sa na ňu nepozerá, začína pochybovať či nie je chameleón a nezačína splývať s asfaltom. Chýba jej ten malý úchylák. Podíde ku chlapcovi, ktorý stojí na rohu a vyzerá opustene. Nezaujímajú ju chlapci, ale hovorí si, že nato, aby zabila nudu ,je to skvelý prostriedok. Zopár bozkov, spoločných večerí, kvetov, lístkov do opery a koniec. Len taká krátka chvíľková etapa, nie životná, len taká obyčajná etapa. Narovná sa a ruky dá do pästí. Nie je nervózna, len si predstavuje, že drží štafetový kolík. Etapa.

-Ahoj.

- A-ahoj, poznáme sa?

 

Ľube trochu odľahlo, že chlapec nechce po nej nič také... Že nechce po nej jednoducho nič.

 

-Oh, nie nepoznáme. Ja som Ľuba len teraz som sa prisťahovala a povedala som si, treba vyskúšať domácu klímu. Čo tu ty tak sám?

 

Silene sa zasmiala. Takto hlúpo nežartovala už dávno, naposledy na „rozlúčkovom milkshaku".

-Aha, tak to už hej. Ja som sa tu mal s niekým stretnúť, ale ten niekto očividne neprišiel, takže... Ja som Filip . Poznám jednu malú kaviareň, hneď tu, asi päť- šesť minút cesty, môžem ťa pozvať?

Ľubu už dávno nikto nikam nepozval. Zaskočil ju takýto  rýchly prístup, ale myslí si, že sú to len také bratislavské- veľkomestské  mravy.

-Jasné

A opäť ten príšerný silený smiech. Keby ju videla Barbora strelila by jej zaucho. Ale Barbora tu nie je, takže Ľuba sa môže smiať koľko chce. Vypne hruď ako nadutý holub a nasleduje Filipa. Nevyzeral zvláštne, taký chalan. A Ľube je jedno ako vyzerá, lebo ju chalani, chlapci, polo muži, muži a podobné druhy ľudí nezaujímajú. Etapa (to si opakovala neustále, najmä keď videla jeho príšerne ženský zadok.)

 

Milý denníček, ani neviem, prečo to píšem, ale s Filipom sme už mesiac. Hneď po našom prvom stretnutí som išla k nemu, po dvoch týždňom som sa k nemu nasťahovala. Garsónku prenajímam nejakej inej skrachovanej duši. Filipa asi nemilujem, ale ja neviem, ako sa človek cíti keď miluje. Ja viem byť len „akože doňho", ale to nie som. Myslím, že medzi nami je akási chémia, ale nerobíme samozrejme žiadne oplzlosti. Našla som si aj prácu. Robím v tej malej kaviarni Milkshaky a porcujem marlenku, veľa mužov ma tam balí, asi pre tú čiernu linku, ktorej som sa stále nezbavila. Dnes idem s Filipom na ďalšiu večeru.

Ľuba nájde starý zošit a začne si doň písať. Ani sama neverí, aké strašné kraviny z nej vychádzajú, ale  nudí sa. V krátkych zelených šatách hompáľala nohami na posteli a čaká, kým sa Filip vráti z práce. Prednú stranu zo zošita vytrhne, dôkladne potrhá na malé papieriky a zje ich. Ten spôsob ukrytia sa jej zdá najlepší.

Nóbl  reštaurácia, nepríjemne usmiaty čašníci a hlavne nepríjemne sa tváriaci Filip.

-Čo si dáš?

-To, čo ty láska.

- A čo si mám dať ja?

-Si taká krásna.

 

Ľube sa zdá, že ju Filip ani nepočúva. Objednajú si spoločne pstruha na masle a šampanské. Tak originálne, že keby tu hrala podmazová hudba, Ľuba by si myslela, že je v telke. Sladké ako Filipova ružová košeľa. Chce Filipovi povedať, že nemá rada ryby, ale pstruh je najneutrálnejšia voľba, aj tak tu je všetko príliš drahé a Ľuba nerada niekoho oberá o peniaze.

 

-Už sme spolu mesiac.

-Hej, ja viem.

-Viem, že je to asi skoro, ale už dlho rozmýšľam o nás. Mám pocit, že sme si súdení, vezmeš si ma?

 

-Asi áno.

 

Ľuba má akýsi záchvat tuctovosti a neutrálnosti. Jeho ponuku určite počuli minimálne piati ľudia z vedľajšieho stola, nemôže mu povedať nie. Pobozkali sa, dal jej prsteň a tak ďalej. Necíti nič, lebo vedela, že sa nechce vydávať a mať deti, ale už sa tomu asi nevyhne.

 

Milý denníček. Včera som sa vydala. Mala som biele šaty, závoj, družičky a všetko podobné. Obhadzovali nás aj ryžou, jedna ma trafila do oka. Filip sa zahral na záchrancu a hneď mi ju vybral. Svadobnú noc sme strávili v našom novom dome, ktorý Filip kúpil. Nie som si istá, ale asi čakám dieťa. Neviem to preto, lebo som ešte nečakala žiadne dieťa. Máme šťastný život...

 

Čo som to do riti urobila?

 

Keby tu bola Barbora, dala by jej zaucho a pozvala by ju do divadla. Filip išiel na záchod, sú na milkshaku a Ľuba mu ide oznámiť, že idú mať dieťa. Určite sa poteší. To ju už asi vážne zabije.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8