Kreslo smrti

Na hodine občianskej výchovy sme preberali veľa zaujímavých tém. Rady prednášok, skúšok, testov... zrazu došiel rad na mňa. Nevedel som s čím novým mám obohatiť svojich známych, prísediacich. Zrazu zo mňa vyhŕkol návrh - a čo tak trest smrti - elektrické kreslo.

 Veľa ľudí - humanistov - došlo k jasnému postoju. Odcudzovali a zahanbovali túto metódu. Ich postoj bol veľmi vyhranený, nezmeniteľný. Áno, mali vskutku presvedčivé a pravdivé argumenty - nie je to ľudské, zabiť niekoho ako škodnú zver. O cirkevnom hľadisku ani nehovoriac. Citlivé reči o osudoch nespravodlivo odsúdených prihnali slzy nejednému z nás.

"Boli by ste stále tak empatickí, vážení, keby sa jednalo o vraha vašeho dieťaťa, vašej matky, spriaznenej duše? Nebola by pravda, že vy sami by ste chceli zobrať osud do vlastných rúk a táto metóda by vám bola najbližšia?"

Pravdou je, že nechcem obhajovať chyby minulostí, ale skúste sa zamyslieť nad poslednými riadkami...