Poslednýkrát

Spisovateľ/ka: Jozefína Keskin | Vložené dňa: 7. novembra 2010
http://citanie.madness.sk/view-32528.php

Vlasy mi rastú biele ako čerstvo napadaný sneh

a hlboké brázdy mi rozrývajú tvár

zomrela túha a všetky zaspali pudy

predo mnou dní už len pár

Moja myseľ je prázdna, ani plač ani smiech

už nemajú nado mnou moc

zo všetkým zmierený, mimo spory a súdy

ja čakám, až nastane noc

Až zhasne plameň a vychladne telo

a zmiznú obrazy všetkých nálezov a strát

až čiasi ruka mi pohladí čelo

aby mi zatvorila oči – poslednýkrát...

Až dôjdem až tam, kde ani cnosť ani hriech

ani radosť a bolesť už neplatia

a viera a nádeje, a všetky ostatné bludy

ako para sa rozplynú a stratia

Moja myseľ je prázdna...

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...

Poslednýkrát - aurora

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

odporúčam

Mňa táto báseň dostala, aj keď ani z ďaleka nemám toľko rokov a (ty) vy. Možno je tak trošku pre mladých ťažká na chápanie a vôbec pre človeka, ktorý ma nejakých 18, 19 aj bezpredmetná. Slová a slovosled mi vôbec nevadia, práve naopak, v tej básni mi sedí. *Aďa* --> PE

čukotka

6. decembra 2010 02:45:59

Po prvej strofe som už nečítal. Frázy a negramotnosť!

Miroslav Kapusta

8. novembra 2010 13:38:35

"zomrela túha a všetky zaspali pudy" túha? to je čo? aj zvyšok veršu mi znie, že to nepísal slovák, ale snáď nemec, čo vie slovensky dobre, ale zabudol na chvíěu že slovenský slovosled je iný.... trošku uplakaná básen, chýba mi tam viac obrazotvornosti a fantázie mno

ketums

7. novembra 2010 09:26:10