Noc predtým

...v noci som sa zrazu prebudila a odskočila na vedľajšiu posteľ, kde spí nič netušiace dievčatko. V prítmí izby som s trasúcimi rukami našmátrala po mobile.

Dve hodiny.

Mala som zlý sen?

Sen, bol to len sen? 

Zrejme. Na posteli sa mi zväčšoval čierny kruh, vyzeralo to, ako čierna diera, ktorá ma chce pohltiť. Mala by som si vymyslieť príbeh, keď už nespím, šo s tou dierou...chcela by som mať taký sen, aký som nedávno vykladala dievčaťu z východu. Sny o chrámoch z machu, červenej píšťalke.

Ale nemám rada červenú..hm, možno by som v sne mala

Dlho som sedela na vedľajšej posteli a uvažovala, či sa mám vrátiť do svojej. Nie je nik, ku komu by som si dôverne schovala svoje nohy. Budem tíško čakať na oranžové slnko v strešnom okne a veriť, že čierna diera z mojej postele sa stratí. Alebo sa presťahujem do toho machového domu. Ak by som bola Alenka z říše divú, mohla by som bývať aj v krajine za zrkadlom, to by sa mi páčilo. Keď som bola menšia, skúmala som rozbitý kúsok zrkadla z rezu, vošla by som tam, viem to, schováva sa tam dúha, keď zatvorím oči. 

Tri hodiny.

 Chcela by som prejsť cez tú čiernu dieru do kúpelne, ale nemôžem sa pohnúť. Moje nohy ostali uväznené pod obrovským balvanom a mravčekovia sa mi do nich presťahovali.

Mala by som sa pokúsiť zaspať, alebo aspoň dočiahnuť na knihu, ale tá je z opačnej strany čiernej diery. Tak nič.Zatvorila som silne oči, ale  dúha dnes nie je na mieste. Silnejšie som zatvorila oči až to v hlave zaprašťalo a uvidela som lúku plnú bielych margarétok. Divné, vraj človek môže mať niečo so zrakom, ak naháňa dúhu so zatvorenými očami.

Štyri hodiny.

Prečo mám tak rada čiernu? 

Rozprávam sa vo svojej hlave so svojim podvedomím!!Preto asi mám teraz v posteli tú protivnú čiernu dieru, ale už sa jej tak veľmi nebojím. Asi som si na ňu zvykla...

Zaspala som. Bez nôh, trochu posediačky a trochu smutne sama.