Pozvi slnko dnu

Pozvi slnko dnu

           a

nechaj smútok vzplanúť.
Nech deň vystrieda tmu,
a teplé slnko v žiari,
zohreje ti svet.

A po kvapkách s láskou,
nech preleje ti dušu,
premení ti jazvy,
usuší ti slzy..

Nech slnko znova v tebe,
začne láskou hriať,
keď odpustíš i sebe,
že nedokážeš snáď,
zrovnať všetky cesty.
A zblúdilé duše, čo uviazli v tmách,
že nedokážeš pochopiť?
Čo v silných putách ega,
ich vysnelých právd
a ušlapaných kvetov.
Nemusíš im rozumieť,
nekaz im ich svet.
Či chceš prach i kvet?
Vzduch bez vône,
vzťah bez ľudí,
ich bezfarebný svet.

Ži, čo túžiš žiť,
nechci meniť nemenné.

Nechaj doznieť tóny,

rozžiar hĺbku v tme..

Ukolíš si dušu,
upokoj si svet.

Všetko je tak, ako má byť.
Povďač Nebu..