Na pohovore

Už odbilo dvanástu a moje kukučkové hodiny stále vysia na stene.

Príboju neistoty v mojej duši dochádza dych a diabol sa z ľahka pohupáva na sieti,

medzi nebom a Tebou.

Poťahuje si z cigarety a opätovne mi do tváre vydychuje dym strachu.

Mzikom sa naťahujem a snažím sa vyslobodiť zo spleti večne sa opakujúcich a nikdy nezodpovedaných otázok.

V tom kukučkové hodiny posledný krát zakukajú...Tajomne

Akoby chceli prešťať ducha tejto scenérie.

S prekonávaním samého seba odolávam úsmevu diabla a rozhodujem sa pokračovať ďalej.

...S Tebou.