obývaný priestor sa zväčšuje rýchlosťou svetla

tam niekde v dialke

kam ešte nestihol zaletieť

hviezdny vietor

na jeho začiatku 

en  posledných

ktoré visia najďalej od stredu

ako obal gule

čo uzatvára kapitolu

rýchlosťou svetla kričí

odtiaľ - tam 

narastá

ako existencia

až kým sa neobjaví

jedna červia diera

uprostred

ktorej apetít a dosah

bude permanentne narastať hmotou naokolo 

padajúcou do jej útrob 

stále rýchlejšie

zostane iba bodka

za vymazanou knihou

v tom okamihu

vybuchne ako repríza

juhoamerického seriálu po dvadsiatich rokoch

už po x-tý krát

vesmír 

je iba taký veľlý

koľko atramentu dokáže 

absorbovať interpunkcia rozdeľujúca súvetie 

na nepopísanom papieri