Sincerity part 1.
Je september, začiatok ďalšieho trápenia s názvom škola. Je to druhý rok, čo musí Viktória chodiť na strednú umeleckú školu, chodí do 2.D , sú veľmi dobrý kolektív, ale predsa len má tie pochybnosti, že niečo sa v jej živote mení. Áno, stárne, vekom pribudajú trápenia, Viko doslova neznášala problémy, vždy sa im vyhýbala, avšak dovtedy, kým neprišlo na okolnosť, kde to bez riešenia nešlo. Január 2008 .. Viktória bola posledný rok na základnej škole, nenávidela to tam, boli tam ľudia, ktorí sa jej posmievali kvôli možnostiam, čo mala z hľadiska peňazí. Viko nikdy nepochopila, prečo sa vždy urazia na ľudí, ktorí sa majú lepšie, veď ich predsa neponižovala, tak prečo? Táto závisť prešla až tak ďaleko, až sa z toho stala šikana, Viktória mala neuveritelne zimnice, každým večerom častejšie...Nikto o tom nevedel a dá sa povedať, že doteraz to nikto nevie..Vzala svoje problémy do vlastných rúk a začala hľadať východisko tkz. v umení, pôvodne nechcela ísť na umeleckú, ale umenie ju tak upokojovalo, že sa jej nakoniec podarilo dostať na SUŠ, dá sa povedať, že to tam neľutuje..Jedine, že sa v jej rodine rozpútalo menšie peklo, rodičia, súrodenci jej nedávajú žiadne city najavo, skôr ju stále kritizuju, je z toho neuveritelne mimo, že sa pripojila k deckám zo školy, ktoré fajčia a pijú. Podľa nej je to dobrá cesta, predsa len pije z mierou, počet vymeškanýh hodín sa jej zvyšuje, neprekáža jej to, predsa len to je vina rodiny,..Viktória si začala uvedomovať neprajnosti ľudstva, zistila akí sú všetci sebeckí, falošný a neprajní, z toľkých ťažkosti jej vždy pomáhali priatelia, ale v poslednej dobe má pocit prázdnoty. Chýba jej láska. Viktória bola už mnoho krát zamilovaná, ale nikdy nebola vo vzťahu, mohla ich mať už veľa za sebou, ale nikdy to moc nepotrebovala, a keď by už aj chcela, nevie prejaviť city. No až pred rokom sa Viktória neuveritelne zahladila do jedného chalana zo školy Martina, najprv to brala ako klam, ale postupne nemyslela na nikoho iného iba na neho. Samozrejme Viko sa v tom čase aj zmenila sebadôvera, a tak sa stále utápa v kolektíve priateľov, pri dobrej pálenke a krabičke cigaret, kde je s nimi aj Martin, sú kamaráti, ale nie dôverní, čo ju veľmi trápi,..
.......................................................................
Akurát vystúpila z autobusu a už aj smeruje k škole, po ceste stretne spolužiaka Pala.
Viko: ,, Čau Palo, jako prázdniny? :) Počuj nemáš mi dať cigu?"
~vyťahuje krabičku Petry ťažké, vytiahne dve cigarety a už aj zapaľuje
"Ale cez prázdniny to ušlo, nadrbaní skoro každý deň, šak sme boli väčšinu času spolu " menšie usmiate.
"No vlastne hej, ale vieš nie len ty si pil :)" usmeje sa
počas fajčenia pomaly kráčali do školy a rozprávali sa.
Zistili, že už dávno zvonilo a majú byť už v triede.
Zbehli si ešte na intrák za druhým spolužiakom ~feťákom a po pol hodine zošli do triedy, učiteľka začala trepať z neskorými príchodmi, fajčením a podobnými blbosťami, ..
"Bohá, šak za chvíľu sa ani vysrať nebudeme môcť" poznamenala spolužiačka Silvia.
"Fucking system" zkonštantuje Viktória. "Cŕŕŕŕŕn" "No to by malo byť všetko ešte dve hodiny a môžte ísť domov, nezabudnite od zajtra sa normálne učíme" učiteľka hovorí do triedy, kde ostali už iba ľudia usilijúce sa niečo naučiť .. "Bohá to je taká sprostá učka!Už aby bolo po maturách" hovorí Martin z vedľajšej triedy a zároveň Viktóriin idol. Aby nebola nepovšimnutá zapojila sa na ohováranie všetkého fucking systému ohladne školských pravidiel." Hej vy tam! Poďte si zapáliť, čakáme vás hore na intráku" povedal Palo a všetci šli za ním. Už sú na intráku, na balkóne. "Bola by haluz keby nás prichytili hneď prvý deň v škole ako fajčíme" povedal Martin a všetci sa spolu s ním zasmiali. "Cí bohá, ja by som kurevsky dobre skočil na jedľu, čo je oproti" naznačuje kývnutim hlavy jedľu. Všetci sa pustili do obrovského smiechu, keď v tom niekto zaklope na dvere. "Kurva!" zhúknu všetci naraz. Skŕčia sa a Viktória posmešky naznačí Palovi. "Psst! Palo! Je čas skákať!".. "Kto je tam?" opýtala sa Soňa. "To som ja, Silvia!" "Tý krava, si nas vyľakala" Silvia došla spolu so Zuzanou si zafajčiť. "Kde pôjdeme po škole?" pýta sa Zuzana. " Asi do nejakej krčmy," hovorí Soňa. "Cŕŕŕn" "Do bohá to je už hodina?" nasrato sa ozve Viktória a z nechuťou sa zdvíha a zhasíňa cigaretu. Pomali ide so Silviou a Palom do triedy. V triede stále len tí bifloši, "Prečo sú niektorí ľudia tak nezáživný?" z iróniou aby to tí bifloši počuli. Pozreli sa na ňu, už otvárali ústa, aby sa s ňou hádali, ale akurát došla učiteľka. Nakoniec zvládli prežiť dnešok v škole a už aj čakajú pred školou na ostatních, aby sa mohli vybrať do krčmy..Došli pomaly všetci, ale Viktória je v strese, lebo ešte neprišiel Martin. "Ideme?" Pýta sa Soňa. "Án.." "NIE!" preruší ich Viktória. "Prečo?" "Nie sme tú všetci, chýba Martin!" "Ty čo s nim furt maš? Poď on dojde" "No ok." vyjašene svojou reakciou si zapaľuje cigaretu a ide pomaly do krčmy. Po chvíli k nim dobehne Martin s Tomášom. "Tak ste došli. Martin niekomu si chýbal!" nevinne sa Palo usmeje na Viktóriu ~no do riti, len nech to nerozoberajú~ v duchu sa Viktória modlí. "Komu?" zasmeje sa Martin. "Viktórii" "No neboj, už som tu " so srandy ju upokojuje. "No šak, veď zato, bolo by blbé, keby som mala pocit prázdnoty" zasmeje sa Viko a nahodila už príjemnú náladu. Všetko je v norme, má pocit, že by to z Martinom vyjsť mohlo, ale naviac si Viko netrúfne.
Po 2-hodinách, len tak odsedených v krčme, sa rozhodnu premiestniť do nejakého klubu, kde to žije. Spomenuli si, že sa otvára jeden v centre mesta o 18:00, pomaly tam smerovali, predsa cesta im potrvá takých pár hodín, ich tempom. Z krčmy si zobrali pár fliaš pív a po ceste chlastali. Keď už boli v centre mesta, zistili, že naozaj prišlo skoro, tak sa vybrali do miestného lesa, na menšie odreagovanie. "Ešte 2 hodiny do otvorenia baru, čo budeme robiť?" spýtal sa Martin pri dopití svojho piva. "Mám, to zahráme si len tak fľašu, pravda alebo odvaha, ci jak sa to vola!" celý vysmáty Palo odpovedal. "Dobré" správne nadržaní tínedžeri súhlasia. "Martin, podaj fľašu, začnem!" Fľaša sa točí a ukazuje na Soňu. "Pravda alebo odvaha?" "Pravda" "Páčim sa ti?" "To čo za suchú otázku, no nie si škaredý, len nie môj tip ". Teraz točí Soňa a fľaša pristane pri Palovi. "Dobré to sa mi vrátilo, chcem odvahu" "Ok, hmm, pobozkaj Viktóriu, ale porádne!" " Že výzva? Slabota" odfrfle a zradosťou ju pobozká. Bozkávajú sa asi takých 20 sek. kým ich nepreruší Sonin smiech. "Ty čo smeješ?" "Keby si sa videl. Roztrapané vlasy, chúďa Viki, šak sa smiechom dusí." pozrel na Viko, a fakt to tak bolo, Viko už celá od smiechu v kŕčoch. Pozrel sa znovu na Soňu a začal sa tiež smiať. "Dobré, pokračujme" podotkne Martin a podáva fľašu urehotanej Viktórii. Tento krát to padlo na Martina. "Odvahu" uškliabnuto sa na ňu usmial. "Do bohá poradte mi." "Pozri tam sedí nejaký zamilovaní párik ~Palo ukazuje na párik sediacich na laviciach asi tak 80 m od nich~ nech za nimi dojde, sadne si medzi nich a tvári sa, že je gay." Viko sa začne ešte väčšmi smiať a díva sa na Martina. "Počul si to?" "Noo," "Tak?" "Neurobím to.." "Prečo, bude haluz!" "Neviem, dobre, skúsim to, ale potom im to aj vysvetlím" "OK.OK" spokojná Viktória sa usmieva. Martin ide pomaličky a váhajúco smerom k páriku. Je 2 metre od cieľa, otočí sa na priateľov a nahadzuje smrtiaci pohľad. Z hlboka sa nadýchol, vystrel hrudník a behom sa medzi bozkávajúci párik posadil. "Ahojte, jaký ste rozkošní, akého máš fešného frajera." "Čo to ..?!" "Ale kľud, kľud, kľud, mne sa veľmi páčiš, nedáme si niekedy stretko? " nahodil nevinní pohľad. "A ty si čo za buzeranta?" Martinova partia sa pomaly blížila, aby viac počuli, keď začuli slovo buzerant chytali sa za bruchá..Chlapík chcel už Martinovi rozbiť hubu, keď v tom poslali Viktóriu, aby to vysvetlila, ta chúďa sa tam ledva dotrepala po vlastných a či ti aj niečo vysvetlila? Ale hovno! Ani slovka nevidala, také újeby chytala, že jednoducho nemohla. Ale keď videla ten Martinov pohľad nádeje, vernosti, premohla sa a všetko vysvetlila, párik sa začal pomaly tiež chytať za bruchá. Viko z Martinom pomaly odkráčali ku svojím, kým Viko sa stale smiala. Keď prišli k partii, ponúkli im ďalšie pivá, to Martin rýchlo pil od hanby, a Viko len slopala a slopala, aby mala dôvod byť poriadne drbnutá. Pomaly sa blížilo k 18-tej. Zbalili sa a už aj kráčali do mesta. Prišli akurát pred otvorením a už aj tešili na večer.
Miroslav Kapusta 
30. novembra 2010 12:00:34
