večný problém (kým tu bude človek)
Spisovateľ/ka: Zipporah | Vložené dňa: 21. novembra 2010
http://citanie.madness.sk/view-32796.php
More syčalo. Niečo sa dialo. Prichádzalo zlo v obrovskej vlne, ale prečo smerovalo z pobrežia? S tým more nič nemalo. Pre istotu sa tiahlo späť, pokorne pred človekom bežalo čo najďalej za horizont. Ryby sa snáď zbláznili, vrieskali žraloky, korytnačky šaleli, koraly besneli. No to nebolo nič v porovnaní s tým, ako šalelo srdce ľudské. Čo len mohlo cítiť? A cítilo vôbec? Ruky bez... bez svedomia, vražedne obratné ruky spôsobili bes mora i neba i... i slnka. Nič viac ten zlý deň nemohol vypovedať. Skrátil sa, slnko znechutene šplechlo na dno a bedákalo.http://citanie.madness.sk/view-32796.php
„Mami, mami, čo sa deje?!" kričalo Malé.
„Tatko... Tatko, odpovedz, čo sa deje?" fučala Matka, plieskala labou po Tatkovej tvári. Bez... bezvládne ležal, mykala s ním, nie a nie sa pohnúť. Pred očami drobnej rodiny dobili Tatka, až sa jej zatmelo pred očami. Bez... bezohľadnosť. A teraz utekajú k ďalším.
Matka intuitívne nechala Tatka „len" mŕtvym tuleňom pre Peniaze, s bolesťou ťahala Malého do mora. Rýchlo, rýchlo, s ťažkým odfukovaním plazili sa, vlnili sa pred utekajúcim morom.
Zlá vidina v Matkinom zrakovom poli tvrdila, že človek oblieha pobrežie a vykynožuje druhov. Bez... bez svedomia, do nemoty, do palice, s palicou, po palici, trepú, búchajú, druhovia kričia, bez... bezvládne sa bránia, nemôžu s človekom súperiť, nemôžu! Prečo títo ľudia?
Peniaze.
Matka revala so svojimi umierajúcimi, ale bojovala s odlivom. Aspoň Malý, prosím. Lenže človek už bežal k nej, a ona kňučala, Malý sa obracal, „čo sa deje?", nie, nikto z nich nevedel, čo sa presne deje.
Peniaze nepoznali.
Pre človeka ozaj skromná vojna mala rýchly koniec. Porazené tulene a zmučený Malý, jediný, ktorý sa zachránil. Matka zdržala, obetovala... čas pre Malého, aby stihol dosiahnuť desom umorené more.
Malý sa prizeral a plakal z mora. Fučal, kňučal, prižmuroval, otváral, prižmuroval, otváral oči na mŕtveho Tatka, na zápasiacu Matku, neskôr podľahla. Uvidel aj kamaráta, nemal šťastie, s rodinou ležali ďalej, s ubolenými hlavami, rozplesnutými telíčkami.
Čo mohol Malý robiť?
More zoslanie viac. Bojí sa, čo bude ďalej.