Cínový vojak

Hrali sme sa na

cínových vojakov,

babie letá,

na mužov a ženy. 

a dážď padal pomedzi prsty

sucho

som si líhala do tvojho viečka 

aby si nezabudol 

na ťahanie rukávov a sklenité pohľady

Na túžbu, čo som mala, keď si sa objímal so ženou s kučeravými vlasmi

a hrubým hlasom. 

Ešte vtedy.

Verila som, že v jeseni padajú listy

a slová sú len poskladaný tovar, čo predávaš,

Lebo, nič iné nemáš.

Len city, čo ukrývaš, pred sebou.