EGO

  A teraz si predstav chlapa, ktorý nesúhlasí. Život sa mu zdá krátky, hnusia sa mu ľudia, čo sa nikdy nepokúsili meniť pravidlá. Bojí sa že on sám je taký istý sráč. Svet fungoval aj bez neho. A pravdepodobne aj bude. Nestane sa absolútne nič ak odíde od zabehaného stroja a nechá ho ďalej vyrábať a ničiť a podpisovať a motať a hučať a kurviť sa. Nechce sa mu čakať ani na prestávku a ani na koniec doby moderného temna.Vtedy by už mohlo byť neskoro. Správny čas buď vycítiš alebo si len domestifikovaný jatočný jedinec. V krajine plnej kostolov je ťažko niekomu vysvetliť, čo je to viera. Potrebujú obrázky, fakty a právo. Nech si teda naďalej kľačia na čom im je mäkšie. Zatváram za nimi dvere. Utekám. Moja viera je slobodná.

Neboli to premárnené roky. Frajerky prichádzali a odchádzali. Vždy zaľúbené, iné a zároveň rovnaké. Chvíľu pôsobia divoko ako levice a nakoniec im aj tak ide len o hniezdo a vajcia. Strašia. Spoločnosť sa nekvalitne novelizuje, tváre sa rozmazávajú, priateľstvá predplácajú. Nežije sa až tak zle ale to nie je smerodajný ukazovateľ. Na politiku môžeš kašľať. Vylúštiš len krížovku a prečítaš recept na marhuľový koláč. Muzika je nezničiteľná. Keď sa na všetko pozrieš z uhla, ktorý sa ti páči, tak niet čo stratiť. Len jeden výstrel. Či trafíš alebo nie aj tak to nemá výzam liezť do hrobu nabitý. No a okrem toho už nič. Rodičia ťa neodhodia ani keď nebudeš mať cenu. Teda ak ta ti to páči a veríš tomu, urob to.

Predstav si chlapa, ktorý vyzerá tak ako víťaz a ešte nebojoval. Je jar, do zimy ďaleko. A tak to má byť. Potreboval som utiecť zo známych ulíc a nudných scenárov. Hnal ma strach, že niečo zmeškám, že zomriem strašne navoňaný a vyžehlený. Bolo mi zle z maňušiek mladých úspešných mužov sediacich v pizzeriach s milenkami. Priateľkami. Po uspešnej kariére matkami decák, ktoré mi škaredo vynadajú. Potreboval som sa nadýchnuť a zdrhnúť z hry, v ktorej môžem byť najlepší hráč a aj tak nevyhrám. Nech mi teda ukáže aspoň tvár. Ten, ktorý píše pre mňa pravidlá. Nemusí byť sympaťák . Len nech sa prizná, že je parazit. Chcel som si cucnúť ozajstnú šťavu.

Túžil som vyliezť na cudzí strom, natrhať čerešne, pozerať cez listy do slnka. Vrátiť sa smädný a spotený z rybačky po rozoranej ceste. S prázdnymi rukami a dopoly vypitou fľašou zohriatej vody.Tromfnúť život esom z čistej fantázie. Ľudia bez talentu vraveli, že mám talent a mne sa to páčilo. Chcel som toho tak veľmi veľa povedať. Ústami, rukami, celým mladým telom. Skokom z výšky, ktorý prežijem ale poznačí ma navždy. Taký som bol, keď som si vybral cestu do svetla a rozhodol som sa po nej ísť až do konca. Na tej ceste ležia ohlodané mrtvoly tých čo prechádzali skôr . Niekomu to strašne smrdí niekomu to vonia, mňa to láka. Vystúpil som z vlaku s túžbou predbehnúť ho po vlastných. Budem už dávno sedieť pri pive s niekým kto má rovnaké tempo, keď do stanice bude vchádzať súprava naložená tonami ľudstva. Možno nestihnem dopiť. Plán bol jednoduchý. Nepodvádzať. Kadekto podvádza, vykoľajuje vlaky, okráda mrtvoly a má z toho ešte aj slušnú províziu. Vsádzal som na živých. Na tých ktorí chápu. Mal som chuť na melón ale nemal som nôž. Rozbil som ho o zem, zjedol kúsky zelenej zemegule a pokvapkal tričko. Raz obšťím celú cestu domov.

Veril som tomu. Dodnes som na to sám.