bojíš sa viac seba ako mňa

Viem.

Stojíš nemo za oknom

a hádžeš do toho môjho

neviditeľné kamene.

          ešte stále..

Cítim ako viješ vence

na nahé telá,

na ženy, čo nepoznáš

ale lepia tvoje ego..

       a pritom..

Pozoruješ môj život,

či som šťastná,

príliš nekričím  a

krájam správne prezreté

pomaranče

     bolí ťa že

Nevieš mávnuť rukou

aj keby si možno chcel.

  po tme..

Pred zrkadlom pozoruješ

svoje oči

a krútiš hlavou, že

na lásku nie si stvorený.

Tak prečo ťa to potom bezomňa tak ubíja?

Miláčik..