sekvencie času

Ešte včera

naháňali sme roje včiel.

Smial si sa.    

                          Vraj

              mám všetky predpoklady

                                stať sa ich kráľovnou,

keď sa hádžem do trávy tak,

že až vzdychá.

Dnes

sa ty vnáraš do prázdna.

            Cítim ho v sebe

                       snáď  od nepamäti.

Nútiš ma dýchať rýchlo

a hlasnejšie

než je slušné.

Už len chvíľu

budeš dokresľovať  listy

              k tým, čo mám otlačené

                                  na dne,

kým pochopíš.

Si prvý,

na ktorého budem zabúdať

O minútu

dlhšie.