Víkent (piatok, sobota i ňedzeľa) staroho parobka Baťka z Mačkova

Spisovateľ/ka: Garadič | Vložené dňa: 1. decembra 2010
http://citanie.madness.sk/view-32974.php

Garadič Hornozempľinskí ........ a joho pripovitka ...................................................................

Víkent (piatok, sobota i ňedzeľa) staroho parobka Baťka z Mačkova ......................................................................

Jednoho, pre druhích možno šumnoho rána, śe Baťko zobudzil a čul, že daco ňedobre śe v noci stanulo. Chodzil po dvore od chiži gu garažu, od garažu gu kapure, a ňič. Ňeprišol na to, co śe vlastňe v noci stalo. Možno keby skorej stanul, ta bi prišol na to, co je vo veci.

Kec vešol do zadňej chiži, zbačil, že oca na pojsceľi už ňit. V tej chviľi ho napadlo, že śe pujdze opitac śestri Faňki, co śe robí. Otvoril dzvere na jej chižoj a tej tam tiž ňenašol. Prišol na ňoho veľikí strach. Ta co me šicki zochabiľi? Co mi zostal ľem sam v calim dome? Strach bul coraz vekši. No dobre, podumal sebe, kec ňit vlastňich, ta pujdzem śe opitac suśeda, co je vlastňe vo veci.

Kedz višol z kapuri na drahu, zdalo śe mu, že bars veľká voda idze u jarku. Čím daĺej, tím vecej mal mokrejše nohi. Už čul, že jakaśka źima mu idze hore nohami. Ej tato bars daco plane. Chcel pred totu mokrotu uceknuc, no ňedalo śe. Už śe ňemuch aňi pohnuc. Co ja teraz takí sam opuśčení zrobím? To ňichto mi ňepomože? Ňezahiňem? Joj kebi tota dobra macir žila, ta tota bi mi isce pomohla. Keľo raz ja ju ňechcel posluchac! Keľo raz mi povedala, Baťku ic priňeś dreva, bo nam vihaśňe u mašiňe a ja jej na to povedal, naj idze Faňka, bo vona starša. Keľo raz mi povedzela, že Baťku ňechoc do tej karčmi teľo. No ja bul tvardohlavi a už mi ucekal do karčmi u Končíka. Ej keľo raz ja s tamadzi prišol pijani. Ňeraz mi spadnul na tej krivej drahe, i peňeźi mi pritim potracil a kebi ľem peňeźi, fľaškové pivo, ale i cigaretľe. Jakbač tota moja mamka mala pravdu, teraz ňemam aňi peňeźi, aňi ženu, celo mi bars ňeslúži a do dochodku išče petnac roki.

..................................................................................... „Baťku stavaj!“ ozval śe Faňkin hlas. „Baťku ta co ňestavaš?“ už kričela nahlas Faňka. „Ta ja na tebe jagbač uľejem vodi, znaš dobre, že nám treba ijsc do sadu pokopac iśče bandurki a ti śi śe fčera opil jak toto praśe!“ už riadňe nahňevaná Faňka cahala z ňoho perinu.

„Ta co ti zaś porobil! Ti ňemáš haňbi? Ta cala pojsciľ mokra! Ta ľem pret tižňom mi prala plachtu z pod tebe.“ kričela Faňka, „nohi maš také až pobelaveté a skrehnuté vižirajú.“

Až teraz sebe Baťko uvedomil, že to predtím bul ľem strašní sen.

.................................................................................. Jakośka sebe śednul na pojsciľ. Hlava śe z ním krucila, i boľela ho bars, do gambi śe mu jagbač mačka visrala. Muśelo to buc bars suché, bo takú suchotu mal, žebi i michalovské pivo teraz vipil, ľem žebi tota suchota prestala. Joj a toto dudňeňe v hlave, skoro mu idze hlavu roztarhnuc a vona mi teraz ňedá pokoja. Jaké bandurki, jaké kopaňe, šak i na utre dzeň, podumal sebe. Po chodbe začul kroki a coraz vecej ich bulo čuc bľižej. V otvoreních dzveroch zbačil śivu hlavu. „Už idzem apo!“ ľedva zo sebe visukal Baťko. Ocec śe chmuravo popatrel na Baťka, potim na pojsciľ, na šmati pometané po źemi, obracil śe mu chribtom a pošol het..................................................................................

Išče pośedzel dajakú chviľu, pretrel sebe iśče raz oči, popatrel po pojsceľi a rozhodnul śe, že staňe a pujdze śe dačoho napic. Nohi ho ňechceľi posluchac. Kebi stolok ňebul tak bľizko pri pojsceľi a śe ho ňeulapi, tak z ňím treśňe na diľe. Co teraz, co budzem robic, rozdumoval. Joj tota suchota. Zobral nohavki do ruk, že śe obľeče. Jakośka śe mu podarilo śednuc na stolok a pomali nacahoval nohavki na svojo nožki. Až teraz zbačil, že joho nohavki majú šeľijakú farbu, no na koľenoch už ani belavú, ani viľeženú. Ňezna dze fčera večar, aľebo to bulo po pulnoci, spadnul. Cibzar na nohavkoch polamani, ňedal śe veci vicahnuc jak do polovki. Obľikaňe nahavok mu bars dluho trimalo. Na nohi nacahnul i ponožki zo fčera. Kec obul topanku na ľevu nohu, ta sebe uvedomil, že druhú topánku nigdze ňevidzi. Višol na chodbu a zbačil ju, že je cala zablacená a kavejová. Ulapil ju do ruki, že ju dakus otrepe vonka o garadiče. Kec už ju mal v ruke, ta uvedomil sebe, že čuje bars dajakí smrud, až mu z toho takoj prišlo plano. I rucil topánku na ganok a tackajúci śe pokúšal bežec na koňec chiži. Po paru metroch śe nacahnul na ganku. Kec śe dzvihal, tak začal vracac a ľedva śe trimal murika. Už mu ľepši, už śe mu uľavilo. Bľuvaňe je ňepríjemne ale užitočné, podumal sebe. Vracil śe nazad gu topankoj. Toto kavejove blato co tak śmerdzelo mu ňešlo do hlavi. Do čoho vun stanul, kadzi chodzil, šak do karčmi ňemá daľeko, doteraz śe mu darilo a za pejc minút furt do karčmi dešol. No kec išol nazad domu, ta śe mu už tak ňedarilo. Śednul na garadiče a snažil śe očiscic topanku. Ňemal po ruke nič také co bi mu pomohlo. Jak tak ju otrepal, očuchal, obul śe a rozhodnul śe, že pujdze do karčmi. Šturil ruki do kešeňi, a tam práźno. Vešol do chiži, prekutral vetrovku, prešol šicke kišeňe a ňič. Našol ľem jednú zlamanú cigaretľu. No jak pujdze do karčmi, ňemá peňeźi, od otca a śestri pitac ňebudze, jagbač bi ňedali. A či bi to bulo dobre a mudre pujsc do karčmi, nič sebe ňepametá, co bulo fčera. Vracil śe nazad do svojej chiži a začul tam smrud. Bulo čuc šikľini, taki dajakí čudni puch išče a bľuvaňinu. Pochodzil okolo pojsceľe, no nič také ňezbačil. Dzvihnul zahlavok a tam to bulo. Mal tam dajaké drobné, išče dva cigaretľle a jedno bľašankové pivo a toto šicko śe vaľalo v polosuchej šabľi. Tato zato takí smrud, podumal sebe. Vźal bľašanku do ruki, pouciral verch do trička, otvoril a napil śe. Až teraz nastala úľeva jak ma buc, podumal sebe. Kec je pivo ceplé śe ňedá aňi pic, no teraz mu bars dobré padlo. Skontroloval drobné, no ziscil, že na pivo i puldeco budze mac malo. Co vidumac? Co kebi mi pošol do karčmi na ňižní koňec, rozdumoval. Možno mi zborgujú. Popatrel na bľašanku od piva a uvedomil si, že také pivo u Maca ňemajú. Ta dze ho večar kupil, prechadzalo mu cez hlavu. U tej śtredňej karčme zavíra skorej, no kec prišol domu ňeskoro, tak ho asi kúpil u Varechu. Tam chodza aj riadni pijaci, podumal sebe, ta čom by som śe haňbil tam pujsc i ja sebe vipic jedno orośené.

..................................................................................... „Ta do kedi budzeme na ce čekac?“ ozvala śe z dvora Faňka. „Už me mali buc u sadze!“ daľej svoje hutorila. „Kec pridze šovgor zo śestru, ta sebe podumajú, že čekáme ľem na ňich z robotu.“ „Už, už idzem.“ odpovedal Baťko a došuňal śe na dvur. „Ta ti z takú motiku chceš kopac, ta ňevidziš, že jaká je tupá?“ povedzel Baťko a podumal sebe, skoro jak ti. „Veźmem a pujdzem nabruśic šicke tri!“ dojsc pohotovo povedal. „Co vidumuješ, že sú tupe, jakbač ci śe ňechce robic!“ osopil śe na ňaho ocec. „Našo sú dobré a ti s tvoju rob co chceš!“ dodal ocec Milan. „A dze bi śi pošol bruśic, tu do suśeda, aľebo dagdze na koňec valala?“ pridala sé Faňka. No isto pujdzem do toho staroho, podumal sebe Baťko. „Suśid už dobre ňevidzi, ja sebe dakoho najdzem, co mi nabruśi. Ľem co ju dam nabruśic, takoj śe vracím!“ odpovedzel Baťko. „Apo vám ňetreba marski kupic? Už kec pujdzem po valaľe, ta zajdzem i do karčmi, ta vam jich kupim.“ povedzel Baťko ocoj takim skoro milim hlasom. „Jak chceš.“ povedzel ocec Milan. „A dace mi apo i peńeźi?“ povedzel Baťko a obracil śe ku ocoj. „Fčera mi ci dal dvasto korún, kec śi išol do karčmi, že virovnáš i za mňe dluch. Malo ci išče zvišic šejdześat korún, tak kúp z tích peňeźoch.“ odpovedzel ocec. „Dobre apo.“ dohutorel Maťko, no podumal sebe, že jakbač zrobil somarinu, že śe opital na toto, bo z tich peňež mu ňeostalo skoro ňič a išče aj svoje prepil a borg ňezaplacil. Ocec pujdze po obedze na pivo a śe dozna co porobil. Co teraz? Kebi bul pondzelok, ta bi to dajak vidumal. Bul s kamaratom Ičom na hospodárskim dvore a tam śe jim podarilo porvac das tricec kila hľiňikovej bľachi a totu bi predal a buľi bi peňeźi, choč polovku muśi dac jomu. Ľemže je sobota a ňeśka śe to predac ňedá. Skuśi zborgovac. „Ta ja apo idzem a doraz śe vracím“ ríchlo povedal Baťko a śidal na bicigeľ. Kec zaviral kapurku začul za sobu hlas. „No a motiku ňebereš? Kec už budzeš v karčme ta kúp išče dva piva, ja potim už do karčmi ňepujdzem!“ povedzel ocec Milan.

Schvacil motiku, zaś śednul na bicigeľ a pomali z boka na bok śe snažil utrimac balanc a ijsc do predku. Co teraz? Peňež malo na pivo a poldeci a ňe iśče na cigaretľe a pivo pre oca. Poźičic dagdze? No dze? Skúśim zahrac divadlo s motiku v karčme, ta možno śe mi podarí zborgovac. Povim v karčme, že mi ľem z poľa odbehnul a peňeźi mi zochabil doma. Kec śe pomali od kapuri pohinal, ta zbačil za jarkom za chižu jednú ženu, chtorá sé na ňoho bars čudne zapatrela. Čom tak patrí, podumal sebe Baťko. Co mi jej daco plané zrobil, alebo dobré? Z jej tváre ňeznal nič vičitac. Vona zato ma riadnu papuľu, no teraz nepovezdela nič, ľem patrela. Co sebe vona duma? Joj kebi ja znal, rozdumoval kec krucil na bicigľu dolov valalom. Vona teraz žije sama, dzivka davno pošla het a chlapec tiž ňedoma. Calú drahu dolov valalom rozdumoval či ňebul u ňej večar, kec išol s karčmi domu. Možno, že i hej. Začalo mu to do sebe zapadac. Riňave nohavki, śmerdzaca topánka, jej čudne patreňe a v sadze jej śmecisko a pri ňím polorozpadnutí záchod. Až śe strís, kec sebe podumal, že bul včera u ňej. Budzem pred ňu hrac glupoho, že sebe ňič ňepametám, možno bula i vona ožarta a o paru dňi naj sebe hutorí co chce. Ale aj tak mi to ňedá pokoja, kec sebe podumam jak viźira, že je odomňe starša aspoň o petnác roki. Bars śe ňeumíva i čuc ju že dakus śmerdzi. No kec mi s ňu spal, ta s tím už ňezrobím ňič. Co śe stalo, už śe ňeodstaňe. Hrubá už ňebudze, bo verím, že je dávno po prechodze. No už tomu dvacecpejc roki, možno i vecej, kec me moja pijatika doňesla do probľemov. Jedno dzivče pohrublo a rodiče mušeľi placic a stálo ich to veľo peňeź. Cestov dolu valalom śtretnul jak sebe pešo vikračuje kamarát Ičo. Ňemal najlepšú farbu, tak reku kus do ňoho podpichňem.

„Co śi jit fileče, kec tak šumňe vipatraš? Alebo ce mačka kopla?“ pítam śe Iča. „Ňeotravuj, bo me nasereš jak me nasral kačmar Maco!“višlo z ňoho. „A ś čím ce tak nasral Maco?“ pítam śe ho. „No ta ňe, furt ma zavarto, u skľepe źimne pivo ňemala aňi jedna ani druhá, ta idzem dolov.“ hutorí Ičo. S Ičom spolu robíme v jednej polosúkromnej firme v našim valaľe na tích špecialních robotoch, sme pre ňich bars potrební. Kec śe tak veźme, ta bez nás už paru roki śe ňič ňezrobilo a to veru ja śe ňeznam chválic, dachtore dňi robime i ośem hodzin, choč ňecali tidzeň. Zochabil mi Iča naj sebe idze pešo a ja dobicigľoval do Varechu. Do śtredňej karčmi u Mravčana mi aňi ňezachadzal, bo s kačmárom bars ňevichádzam a ten bi mi na borg ňedal. Ponahľam śe do karčmi a tota iśče zavarta. No co teraz zrobím. U ňej ňerobí Varecha, ale má furt dakoho co tam robí, no akurát ňeśka muśi otvirac na minutu presňe. Śednul mi na bicigeľ a idzem reku do Roka, verím že je kamarát, možno i motiku pribruśí. Kec mi prišol pred kapuru, ta vun hundrajúci vichádzal z dvora, bo mu daco žena povedala.

„Dze idzeš?“ opital mi śe ho. „Do hospodi, jediňe do hospodi.“ odpovedal Roko. „Iśče má zavarto!“ hutorím. „Kec tam ja pridzem, budze mac otvoreno!“ mudro povedal Roko. „Volaš na jedno?“ šumňe śe ho pitam. „Ta poc!“ krátko povedzel Roko. Mal pravdu. Karčma už bula otvorená. Buli tam už trojo, či štvero smedni dobrí chlopi. Až śe mi zľepšila nálada. Jeden z ňich mi takoj zapital poldeci, bo ňemal s kím vipic. Ja mu ňepovedal, že ňemám peňeźi. Vun takoj išče raz zobral a sebe śednul, pritim povedal, že už mu ľepší. Aj mňe podumal som sebe a zapil piva, co priňis na stul Roko. Dobre to idze, joj kebi tak išlo daľej. Kec mi dopijal pivo už mi v hlave riadňe bruňelo. No ľem dumam, že ňebudze treba vracac aňi jednomu. Otvoriľi śe dzvere a tam stala mojeho dobroďinca žena, ten śe zdzvihnul a smutňe odkráčal za ňu. Kamarát Roko, śe opital či chcem išče pivo. Pivo bulo dobre, ta som povedal, že hej. Kec som polovku piva už mal vipitu, chcel mi ijsc na zachod, no aľe nastal problem. Nohi začali štrajkovac, no co teraz zrobím. Ta budzem kuric. Zaś śe otvoriľi dzvere a tam stala Rokova žena. Stála tam do tedi, dokedi śe ňepostavil a ňepošol z ňu domu. Zostal som za stolom sam. Skuśil som znova stanuc, no ňejdze to. Či mi śe chcelo aľebo ňe zostal som śedzec v karčme do štvartej poobedze. Na zachod mi śe dostal cesňe predtím, jak bi mi śe pośikal. Kec mi išol het, tak kačmarka mi hutorí, že od včera mi zostali zaplacené dva plechovki piva, chtoré mi zochabil na stole a vona mi ich odložila. No podumal mi sebe, že to śe boch nadomnu zmiloval. „A marski mi tu nahodou ňezochabil?“ pítam śe jej. Ľem na mňe z boku popatrela a pošla za pult. Kec mi dobicigľoval domu, śestra z mužom śidaľi do motora a išľi domu. Bandurki pokopané, Faňka nahňevaná, ocoj mi dal pivo, vźal sebe ľem jedno. Na cigareti śe ňepítal, dal mu jagbač šovgor. Ja som sebe pošol ľehnúc pred televízor s pivkom v ruke. Pomali som ho dopil a potim som pomaľučki zaspal. Joj, jaki to bul šumni dzeň, coška mi v hlave šopkalo. ...................................................................................

Ucekám, ľecím jak vitor, nahaňa me dajaká potvora. Čím veci śe snažím bežec, tím vona richlejší za mnu uceká, už śe aňi jej nohi źeme ňedotikajú. Zdzvihňem hlavu hore a nad sobu vidzim tlusté, čarné, žeňské ruki, už už me idu ulapic za hlavu. Popatrím a vidzím už i hlavu, ma cmavé oči, śmeje sé na mňe. Teraz je predomnu, na sebe má lem presvitnú košuľu. Pod ňu vidzím tluste cicki, bere mi hlavu do svojich rúk a priciska ju gu sebe. Už čujem jak jej buchá richlo šerco, ja strácam dich. Jej cicki už oblapjajú moju calú hlavu. Ňemožem lapic dich. Kec śe mi podarí lapic dich, začňem bars kričec o pomoc. Kričím jak birujem, volám na Faňku, naj mi pomože. Vona je dojsc daľeko, kec sé mi snaží pomohnuc, žena predomnu ma takí veľkí zadok, že Faňka ho ňemože obijsc. Dostávam obrovskí strach. Zrazu od nohoch čujem, že tam daco śe hibe, caha me za nohavki, daco mokre na nohoch. Ja ľem kričím. Zobudzil mi śe Ľežím u svojej chižoj na chribce, nohi na žemi a pri nohoch psi a nohi cale zašlintané. Kedi vešľi dnuka ani ňeznam. Asi kec som s pivom v ruke večar prišol do izbi. Popatrim na hodzinki je pul piatej nad ranom. Psi som vihnal vonka a sam som ľehnul spac. ....................................................................................

„Baťku stavaj do cerkvi!“ čujem z chodbi. Ja ľežím daľej a robím śe, že śpím. Šturím hlavu pod zahlavok, no to mi ňemal robic. Tam jagbač dajaka zdechľina, alebo také daco. No teraz mi prišlo na rozum, že žadna zdechľina, ale moje zvratki z predchádzajúcej noci na chtoré mi zabul. Ríchlo som z tadzi hlavu vicahnul a už šedzim na pojsceľi a patrím na hodzinku. Je pul jedenastej a u cerkvi je služba o jedenastej. Ja som bars smedni, no hlava me meňej boľi jak fčera. Ňeznam aňi jak som śe ohoľil, ale poobľikal som śe a išol do cerkvi. Faňka mi śľúbila, že kec pujdzem, ta mi da daco dobre. Do tedi som do ňej hučel, dokedi mi ňepovedala co to budze. Povedala, že to dobre pivo, co fčera priňis šovgor z varoša a vun vipil ľem jedno bo šoferoval a ostatňe zochabil pre oca. Kec povedala, že ostatňe, ta isto išče budú aspoň dva. Kec mi v cerkvi precerpel moje suchoti, bul mi i pokuric, ponáhľal mi śe domu, ľebo kačmar Maco otvíra až okolo trecej. Ocec šedzel pri stole a pred ňim pivo. Na źemi mi vidzel praźnu fľašku. Ta už po mojim pivu. Otočím śe a za mnu stojí Faňka a v ruke trime pivo. Škoda, že ľem dześatka. I źimňejše bi mohlo buc o kuśčičko. Calkom dobre. Pítam od Faňki, či išče ňemá jedno, krucí z hlavu, že ňe. Jak počítam, tak počítam, buli tri. Mňe śe ňezdá, že bi šovgor priňis ľem paru piva. Začínam robic dokladni preskum calej chiži. Prešol som ľadnički, ňič. U pivňici v zadňej chiži prekvapeňe. Jeden rekes piva. No chibaľi ľem tote tri. Vitrubil som jedno na ex a išol som patrec na televízor. Faňka vimeňila pojsceľne prádlo, smrud zmiznul. Tvaril som śe, že o tím pive v pivňici ňeznám. Śestra jak popratala po obedze, ta pošla do valala a ja s ocom me sebe śedľi na dvur. Po kratkim čase ocec sebe pošol ľehnúc a ja postupňe som zdolal pol rekesa piva. Pred večarom už som pre istotu sebe pošol ľehnúc, bo mi čekal, že śe Faňka vraci domu a najdze me pijanoho. Jedno pivo išče som šupnul pod pojsceľ, ta že ostali v rekese ľem das pejc. No s pojscele ja už stanuc ňebiroval, že śe pujdzem višikac. Ta višikal som śe do praźňej fľaški od piva, choč u ňej bulo išče das deco piva. Jedno ščejsce, že som še odvodňil jak som išol do svojej chiži. Z minuti na minuti na mňe prišla dojsc veľká opica. Už drichmem. ................................................................................

Ňit konca kraja, ľem me lapajú a kriča na mňe, ňeznam co mám robic. Lapa me aj toto žena z poza jarku a ukazuje, že je odo mňe hrubá. Čím vecej kriči, tím vekši bruch ma. Co to zo mnu ľem budze. Ta ja takí glupi, že takej som dzecko zrobil, kec me ulapi, ta me zapuči, jaka je veľka. Už ňebirujem ucekac, spomaľila i vona a śe už bars śmeje. Teraz śe začala śtrechavic, už vižira jak stara metla, otvorila calkom gambi a tam ľem tri zubi aľe i tote cale sčarňete. Chce, že bi mi ju bočkal, že vona moja žena. Chcem uceknúc, nohi me vobec ňesluchajú, jak bi vrošli do źemi. Jak calkom rozovarla gambi, už aňi oči ňevidno ľem ucha. Bočkaj me, bočkaj me, to tvoja povinojsc. Hlas śe jej zmeňil, už hutorí jak chlop. Ja cuvnuc ňemožem, oblapila me, bočkam ju, bo mam strach, poddal mi śe. Buchla kapurka, zabrechaľi psi. Zobudzil mi še. Joj jak fajňe, že to bul ľem sen.

Je pondzelok ráno. Ňeśka i vtorok máme voľno.

„Baťku!“ dachto kričí z drahi. Podľa hlasu to budze Ičo, aľe co tu chce tak skoro. Popatrím cez oblak vonka a to vun. „Co je?“ pitam śe ja. No, a začína hutorec, že ňeśka bi me maľi pujsc predác totu bľachu, bo ňemá peňeźi. „A máš motor na chtorím ju odveźeme?“ pítam śe ja. „Ta śi povedzel, že ti motor zožeňeš!“ hutorí Ičo.

Upokojil mi ho, naj teraz da pokoj, že pujdzeme poźňejši, že išče jest kedi. Dal še presvedčic a povedzel, že pridze okolo obedu. Ja išče mám v pivňici paru piva a vun o tim ňezna, naj reku vitrime, dumam sebe ja. Pri mojim pive richlo čas beží. Śidam na bicigeľ a idzem zhaňac motor. Natrafil mi na jednoho a presvedčil mi ho, žebi nam odviz bľachu do mesta, do kovošrotu. Ja za bľachu bi mal dostac das dva-tri tiśíc korún, jomu dam das sto korún za odvoz. No dumam sebe, že to málo co mu núkam a išče i motor mu možem poškodzic. Mňe to jedno, ľem naj idze s nami do mesta. Pridal mi išče stovku. Bľachu me predaľi, dostaľi peňeźi, vraciľi śe do valala. Obidvojo me frajere. Na nás jagbač ňichto ňemá. Ičo to tiž hutorí a vun zna co hutorí, bo je starší. No aľe isto sebe ňedumam, že je odo mňe mudrejší. Ja dumam, že asi ja z tich najmudrejšich u valaľe Mačkove na Zempľiňe. U pivňici išče mám dva piva, do večara jich už ňebudze a co tam po ocoj a śestre, šak ňedám pivu zoschnuc u fľaškoj.

Joj jak ten tidzeň šumňe začal, a koncom tížňa berem.

 

Autor. pozn.: nehľedajce Mačkov na mape, bo to naš valal. Baťka staroho parobka mi sebe ľem vidumal, choč sebe budzece dumac, že ho jagbač poznace.

Spisovateľov komentár k príspevku

Moja prvotina v Zemplinčine


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
abulia
odporúčam
jou  
Spisovateľ/Autorabulia Pridané dňa2. decembra 2010 21:48:50
Miroslav Kapusta
8 bodov - odporúčam
Aby si ma rozumel, nemám k východu žiadne osobné väzby, ale mám osobitý, rokmi vypestovaný vzťah ku kultúrnemu prejavu každého regionu Slovenska a nemusí to byť iba klasika - folklór. Nárečia patria ku kultúrnemu dedičstvu rovnako a vôbec mi v literárnej forme nepripadajú gýčovo, skôr naopak, osviežujúco, najmä ak je samotný text napísaný formou, ktorá svedčí, že autor vie. Aj keď sa čitateľovi prihováraš s upozornením, že toto je tvoj prvý text tohoto druhu, som presvedčený, že nie prvým vo všeobecnosti. Mňa si oslovil fundovanosťou jazyka, jeho šťavnatosťou a humorným ladením, ktoré sa k nárečiu priam hodí. Neviem či si však takýmito textami nájdeš svojich čitateľov, a ak aj, asi ich veľa nebude, ktorí sa ti k textu aj vyjadria. Tu sa k dlhším textom ľudia vo všeobecnosti akosi nevyjadrujú. Vitaj na webe!  
Spisovateľ/AutorMiroslav Kapusta Pridané dňa2. decembra 2010 15:38:16
Úprimna vďaka za tvoj názor. Veľmi ma potešilo tvoje hodnotenie, ktoré mi pomôže sa zorientovať. Pochopil som, že sa veci rozumieš a si aj citlivý a nespôsobil si mi tvrdý kritický šok. Veľmi si to cením.  
Spisovateľ/AutorGaradič Pridané dňa2. decembra 2010 21:27:08
kurva kto to ma citat..  
Spisovateľ/Autorzlo sej Pridané dňa1. decembra 2010 22:20:27
nemáš rád naše nárečie?  
Spisovateľ/AutorGaradič Pridané dňa1. decembra 2010 23:13:42
abulia
to nebude nárečím, ale tým, že to je tak nakope ::)  
Spisovateľ/Autorabulia Pridané dňa2. decembra 2010 21:40:41
mám problém vložiť upravený text z textového editora Word na túto stránku. Vždy mi to "zgrupne" do jedného odstavca. Pokúšam sa to riešiť. Ďakujem za reakciu.  
Spisovateľ/AutorGaradič Pridané dňa2. decembra 2010 22:47:31
abulia
aký máš prehliadač?  
Spisovateľ/Autorabulia Pridané dňa2. decembra 2010 23:39:33
mozilla firefox  
Spisovateľ/AutorGaradič Pridané dňa3. decembra 2010 00:17:38
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8