Senzácia bez cenzúry...aj tak všetci ska...zomrieme

Vždy keď ma svet okolo na..hnevá hovorím si:,, Život je sviňa, ale aj bravčové sa dá urobiť na lahodný spôsob. Ale načo ho budem pripravovať ak si ho do 2012 nestihnem vychutnať?
Odvtedy ako som spoznala Mayov spávam ešte menej ako odvtedy,čo chodím na gympel.Zopár apokalyptických riadkov vytvára v mojej posteli priestor na nepokoj viac ako zopár apokalyptických testov z cudzích jazykov.Denne si líham do postele s tvárou strhanou ako predvolebné plagáty a zobúdzam sa na nefunkčný budík len tak po svetle.Moje studené nohy ako čerstvo ulovene sardinky sa snažia nájsť opäť techniku chôdze.Ako by som cvičila to najnezmyselnejšie divadlo sveta vchádzam do kúpelne, snažím sa prehliadnuť zrkadlo a trafiť sa na záchodovú misu.Každé ráno,každé ráno.Rozmýšľam,ktorá zubná kefka je tá moja a prečo zasa nie je dostatok zubnej pasty aj pre obyčajných civilistov,ktorým ráno smrdí z úst.Chvíľu mám čas pozorovať tvár v zrkadle,len sa tak súkromne pýtam:,,Vieš ty vôbec čo je spánok?“
Kuchyňa. Keď si myslím,že už žiadne svetlo na tomto svete nie je, žiadne svetlo lásky v ľuďoch,vtedy otváram chladničku.Svetlo!Vidím dokonalý svet,nechám sa unášať,aj keď po čase mi začína byť zima,je to nepodstatné.Hlavne,aby som sa poriadne...poriadne...poriadne čo?...Najedla?Prekonala všetky hranice obžerstva? Správala sa ako ostatní?Ako potkan,ktorý si hrabe len do svojho vaku,pretože všetko ostatné nemá zmysel?!...Nemá to zmysel.Predtým som si myslela,že to môžem napraviť,ale potkanovi nevysvetlíš,že sa nemá správať ako potkan a bude šťastný.Odchádzam,posledný krát si odpijem zo šialky mojej kofeínovej smrti a zároveň jedinej energie,ktorá je dnes ekologicky prijateľná.
Arogantný šofér,adrenalínová cesta autobusom,zasa nestíham.Neprekáža mi to,už to aj tak dlho nepotrvá.Nech si ma zapíše...v decembri 2012 sa bude tým zoznamom ovievať, keď jej bude horúco.Všetkým bude horúco...a hlavne nám študentom.Sme totižto leniví,podvádzame na testoch,klameme učitelom,zabúdame nezabudnuteľné veci a naše desiaty často v piatok obsahujú šunku,a to všetko robíme s radosťou.Pôjdeme do pekla.Už som sa s tým celkom zmierila,s tým,že to skončí a preto teraz nič nemá zmysel. Šéfovi bude aj tak jedno ako som zmaturovala(pretože to,bohužiaľ do 2012 ešte stíham(,bude mu jedno,či som dnes zasa zmeškala do školy.Pomaly zisťujem, že ja sa vlastne z toho konca sveta teším,pohodička,odžijeme ešte zopár rôčkov,vyskúšame čo sa dá,ak to bude zábava. Neviem,či je to ten správny spôsob,možno ma táto čudná predpoveď smrti núti iba hľadať niečo viac.
Konverzácie z angličtiny .Priznávam, som ako pes. Štekám,ale mňaukanie odo mňa nežiadajte...len tým zvukom trochu rozumiem.Odkedy poznám aj Nostradamusove básne rozumiem už len zvukom,ktoré rozprávajú o konci.A on hovorí:,,If you worry...you die!
If you do not worry...you die.So why are you worry?“
Ticho.Proces spracovania novej skutočnosti. Slovo zomrieť prestáva byť najdôležitejšie. Keď budem zomierať nechcem sa hanbiť sama pred sebou,že som nedokázala žiť len preto,že som sa bála smrti,len preto,že som mala strach...Smrť je jediný zmysel života,je jeho stálou súčasťou a aby sa nám s tým lepšie žilo mali by sme sa jej aspoň poriadne zasmiať do tváre. Nech sa nam ľahšie žije do 2012 alebo dlhšie,nech sa jej to horšie kosí.
A tak si hovorím:,,Život je sviňa ,ale aj bravčové sa dá pripraviť na lahodný spôsob."