facebookova telenovela alebo ako sa muži stávajú štetkami a ženy herečkami

V izbe vládne šero. skoro nerozoznať dve osoby stojace pri polici s knihami. muž má stredne dlhé tmavé vlasy a ofina mu padá do čela. je to Sebastián. sotvakto by ho nepoznal na tejto ulici hlaven osoby ženského pohlavia. oproti nemu s úsmevom na perách stojí Lujza. mladá krásna bohatá nemka. další kus do Sebastiánovej zbierky. pobozká ju na pery potom na krk a rukou ju hladí vo vlasoch... v tom sa prudko roztvoria dvere. v nich stojí Lujzin otec a tiahne z neho cigara a škótska whisky. "čo robíš Lujza?! zareval ako zranený medveď. lenže Lujza bola myšlienkami inde. "je to skoro ešte dieťa!" Lujza si ho nevšíma a rozopína sebastianovi košelu. " miluješ ma Lujza? horí ku mne tvoje srdce ako moje k tebe?" otec namrzene odchádza ked to vidí. je mu z toho na zvracanie. Sebastiánova košela leží na zemi a on a Lujza sú v objatí. po vášnivej noci majú na tvári krásne úsmevy a Sebastián hladí Lujzu po krásnych hnedastých vlasoch... v hlave mu stále znejú jej slová: " milujem ťa! " bomba, dalšia čo je namotaná. ďalší krásny kúsok jeho zbierky.sebastian zaspava lujza ostava hore s výčitkou v očiach...Sebastian vie čo to znamená...Ako môžeš takto,Sebastian?To čo slubuješ mne das každej len mihnutím oka a tvoje dotyky su take skutočne.Ach,sebastian si obycajna....schweine!....Sebastian pokojne zaspi a vie,že lujza mu ráno nepripravi ranajky.

 Lujza znechutená ide spať na gauč do obývačky... je 5 hodín ked sa Sebastián zobúdza... je čas... ide domov na miesto ktoré nepozná ani jedna z tých s ktorými strávil krásne noci... dá si sprchu a ked vylieza niekto zazvoní... Sebastián otvorí a tam stojí chlap so zbranou v ruke. nemýli sa je to Lujzin otec... nemohol sa pozerať na to ako stále plakala. Mieri mu na hlavu.lujzin otec je vsak stary vdovec a ked po dlhom vyjednavani o zivote a smrti mu sebastian slubi najkrajsiu zenu ktoru mal a slubi,ze da pokoj lujze. Zda sa ze sebastianovi zasa vsetko preslo.Je mlady,pritazlivy a prefikany.A je sam.Spomienka na horuci lujzin dych ho opat vzrusovala.Co sa to deje?preco mysli na lujzu?sebastian ma problem!

V tom mu to doklapne! On ju miluje! čo tam po všetkých tých ženách. jediná ktorú nemôže mať je Lujza... a práve po nej túži. spravil by všetko, naozaj všetko. čo však jej otec? čo s ním? v tom mu napadla myšlienka z aktorú by sa mohol hanbiť ale... nemohol inak. vytočil číslo... "áno?" ozvalo sa v telefóne. " tu je Sebastián . mám pre teba kšeft..." po krátkom 5 minútovom rozhovore zložil. bolo mu zle zo samého seba. no pri pomyslení na Lujzu sa mu zase srdce prudko rozbúchalo...

bol zmateny, bal sa pohladu do zrkadla...bal sa ze dnes uz zasiel pridaleko...ozvalo sa jemne klopkanie opatkov a zvonenie.Uz ju cakal.Ked vchadzala otocil sa za jej vonou.bola zmyselna a podmaniva,Lujzin otec urcite podlahne.Ona sa sebavedome pozrela na jeho priliehave tricko,pristupila blizsie a spytala sa:Co chces sebastian?Nestihol odpovedat,citil len jej jazyk a studene dlane na jeho horucom chrbte.Znova sa vratil o krok spat a dufal,ze boh sa nepozera...ráno bolo nádherné. kedze bol zvyknutý vstávať skôr a vytratit sa dnes spravil ranajky a položil ich na nočný stolík. zavrel dvere na spálni a šiel do sprchy. zvonček. zase. ako vtedy... pre istotu pozrel cez kukátko. odlahlo mu pretože tam stál chlap v čiernom koženom kabáte s klobúkom do čela a nervózne sa obzeral. bol to Jonas jeho dobrý priatel, špička v "odstranovaní" prebytočných ludí. otvoril mu. " hotovo? " spýtal sa Sebastián. "hej" chrchlavým hlasom odpovedal Jonas. "čo dôkazy?" znovu sa spýtal. " v pohode. nikdy ho nenájdu. máš prachy? " Sebastián mu bez slova podal tučnú obálku. Jonas odišiel. no v klúčovej dierke spálne bolo vidieť mihnúť sa hnedé oko... Lujza všetko videla...

Myslela si,ze sa zblazni,chcela vybehnut zo spalne a uskrtit muza ktoreho este pred minutou blaznivo milovala.Kedze bola zena zacala premyslat!Buchli dvere,bolo pocut ako si sebastian zhlboka vzdychol. Nachvilu jej to pripomenulo noc,teraz mala pocit ze to nedokaze ale v tom si spomenula na jej ocka.Prehodila cez seba tenku prikryvku a sla ku kuchynskemu stolu,vytiahla noz s ostrou cepelou a chvilu si ho nemo prezerala...Zrazu ju chytil za boky a pobozkal na rozhorucene krcne zily...usmiala sa stisla noz otocila sa a ...klesla na zem prislo jej nevolno.Vylakal ju viac zvuk padajuceho noza alebo otazka preco byva zenam rano nevolno?...

hladil ju po zátylku, bozkával a ona sa znovu cítila pokojná. Sebastián sa tváril akoby nôž ani nevidel. zakopol ho niekde pod stôl a šepkal jej do ucha slová a ona len plakala... "ako si mohol? " pozrela sa mu do očí a mala pocit akoby bola ona tá zlá. " nemal som na výber. vyhrážal sa mi! chcel ma zabiť! " Sebastián vedel že všetko sú len polopravdy a predsa pokračoval. " kam si myslíš že zmizla tvoja matka? há? to on! on ju zabil tak ako chcel zabiť mna!" a ona plakala ešte viac... čomu má veriť? alebo komu? na jednej strane tu je muž - či vlastne chlapec(?) ktorého miluje a na druhej strane... zahmlelo sa jej pred očami...Nedokazala si predstavit ze jej otec,ktory jej este pred par dnami hovoril .moje dievcatko...by bol schopny obrat ju o kazdeho koho miluje.Miluje sebastiana?Prave ho chcela zabit ale nieco v nej jej to prekazilo.Lujza vedela,ze dieta ktore nosi pod srdcom je Sebastianove,preto nedovolilo aby mu ublizila. Ako vsak moze verit sebastianovi?co ak je prave taky zly ako jej otec,ktoreho v zachveve vášni prave uznala za vinneho...co ak aj ona skonci zabita rukami jej manzela?Lezala na studenej dlazke a dychala sebastianovu pritomnost.

Vzal ju na ruky a odniesol do poslele... hladil ju po tvári a šepkal jej krásne upokojujúce slová. čo by robil keby vedel že je tehotná? a sním? bozkom na celo zahnala vsetky pochybnosti o jeho vine na smrti jej otca. sama seba sa pýtala kde bola doteraz a ako jej bolo. teraz je pri nej Sebastián, on, ten z romantických snov hrania sa na lásku... pobozkala ho. rukou prešla po jeho čerstvo oholenej tvári. zacítila vônu jeho kolínskej, aj tá bola tak zvodná ako on sám....Chvilu mala pocit,ze zaspi,ale ked jej ta neodolatelna kolinska vyrazila dych znova ozila vasnivou a chtivou tuzbou zit,chcela citit ze kazdy jej kusok tela zije a dycha po kvapkach tu vônu!On to vedel,poznal vsetky zenske zbrane naspamat ale lujza mala este jednu...o ktorej ani sama nevedela a neverila jej.Sebastian ju miloval,tuzil po nej rovnako ako ona po nom a to bolo prenho nebezpecnejsie ako revolver v ustach.Lujza podnietila jedine z coho mal Sebastian strach...Lásku ...

zatúžila o nom... opojiť sa ním... nebránil sa nechal ju a ona mu prstom prechádzala po chrbte až mu naskakovali zimomriavky... znova sa ponorili do tajomného sveta vášne... ked otvoril oči bola nad ním. priam ho hltala pohladom - milovala jeho telo a výraz ked spal. bol taký sladký... "miláčik?"spýtala sa bojazlivo. "áno?" Sebastián cítil že sa niečo stalo . jej tón to prezrádzal.,,musim ti nieco povedat."chcela aby o tom vedel,je to predsa jeho dieta,ma na to pravo .Videla pred sebou miliony reakcií z portugalskych telenoviel,mala strach ale bola rovnako zvedava na sebastianov pohlad.,,Teraz nie,zlatko,teraz tichučko...psst"a ostatne jej vysvetlil tradicnym sposobom.Jeho pery boli horuce a vlhke,kazdy jeho pohyb bol plny sebavedomia.Lujza sa nechala zviest,chvilu sa opajala jeho omamnou chutou ale ked precitla,hryzla ho do pery a uprene sa mu zadivala do oci.znova zacítila jeho jazyk na perách. "teraz nie láska" povedala mu. posadil sa teda, čakal . "som tehotná" všetok stres a napätie akoby opustilo jej myseľ s tými dvoma slovami. Sebastiaán sa na nu pozrel a začal sa smiať. "ja to myslím vážne" povedala mu trasúcim sa hlasom. úsmev mu zamrzol na tvári. chvílku sedel a potom sa k nej naklonil a pobozkal ju na celo. " lúbim ta " povedal. prikryl ju a pohladil po hlave. v tichu opustil miestnosť.

ona prezivala najvacsie muky svojho zivota.Co ak teraz nepride on ale odporny jonas a bude ju chciet bez dokazov zabit?Spomenula si na dieta a zrazu zacala rozmyslat nad najnezmyselnejsou vecou v tejto chvili.Ako sa bude volat?tato otazka jej upokojila tep az napokon zaspala.Sebastian hladel do zrkadla na svoje dokonale telo.Tento dar a slast zvadzat zeny ma zahodit kvoli decku a Lujze...?Urcite si vymysla,kolko zien pred nou to uz urobilo aby si ho udrzali ale sebastian vzdy nejak unikol.Teraz je plny vzdoru a pychy ale to ho prejde ked uvidi hnede vlasy objimajuce lujzinu spiacu tvar.tichým krokom zase zašiel do izby. bola tam. je to blbosť zase len trik, je to len trik hovoril si v duchu... ale čo ak? nezniesol ten pocit. zhnusila sa mu. šiel do kúpelne a zamkol. oprel si hlavu a dvere a kútikom zazrel niečo lesklé na umývadle. žiletku ktorú tam ráno položil...

Vo chvíli ked hladel na žiletku,neuveritelne ostrú a schopnu zbavit ho vsetkeho trapenia zamýslal sa nad tým či to nebude príliš boliet.Bol silný,iba fyzicky.V srdci mal stále prázdne miesto a to zapríčinovalo jeho krehký strach.Ked si to priznal,uvedomil si že Lujza by mohla byt prenho zarukou bezpečia ak by dokázala vyplnit to prázdne miesto.Nevedel vsak co chce viac.Túži po bezpečí a láske alebo po ženách a pýche?...doteraz bol ako zviera. nič ho nezaujmalo ale tato žena, Lujza - to bolo čosi nové. a predsa, to dieťa! áno ked bol mladší chcel mať mnoho detí ale čo na tom? život je zmena nie? v tom sa ozvalo tiché klopanie na dvere. "láska? " počul ten známi ženský hlas. "áno? " spýtal sa roztrasene. " čo sa deje?" ... nemal na výber... chcel jej všetko povedať. o tom ako sa dostal na cestu akou ide teraz. 

Začula pomale odomykanie.Ticho.Otvorila a on tam stal a uprene pozeral na nu pohladom vystraseneho dietata.Videla pred sebou muza ktory ju pred chvilou zachranil dotykmi no videla aj chlapca s prazdnym miestom v srdci.Jej naklonnost bola stale hlbsia a hlbsia a myslela,ze sa rozplynie nehou ked po drsnej tvari muza stekala uprimna slza.Nepytala sa,objala ho a on sa jej pokorene poddal.,,Psst to bude dobre,milacik,som s tebou,laska moja..."Sebastian vsak precitol a citil sa byt vinnym,kym jej to nevypovie.nedokázal nič povedať... a tak vypustil tie dve oslobodzujúce slová ktoré mal na jazyku... slová ktorých význam pochopil až teraz. "milujem ťa". tvár si zaboril do jej pleca a plakal. pred očami mal premietnutý život a rozhodol sa že ho chce zmeniť. v tom zazvonil telefón ...

So zvonením ožilo jeho prakticke a racionalne jednanie.S ludským instinktom zdvihol sluchadlo:,,Ano,pri telefone.Policia?Stalo sa niečo?..Samozrejme,budem tam o hodinu."Položil sluchadlo s očami plnými otázky,snád jeden z radarov zachytil zvysenu rýchlost alebo zle zaparkoval..alebo Jonas.Je spolahlivý,za tú sumu ktoru mu bez roypakov odovzdal musí byť.Zavahal a v jeho bytí bolo opäť citit strach...pobozkal Lujzu a vzal si svoj kabát z vešiaka pri dverách. " kam ideš? " spýtala sa vidiac jeho neprítomný pohľad. "neboj sa vrátim sa". v jeho hlase bolo počuť že to možno nieje pravda. vycítila to ale... nemohla nič robiť. pobozkala ho a povedala aby si dával pozor. vyšiel z dverí ked mu niekto prezvonil. pozrel na displeya nemohol uveriť vlastným očiam. mobil ktorý mal zostať umlčaný navždy a práve teraz... bolo mu divne. pri spánku pocítil hlaveň pištole. "znova sa stretávame čo?" výsmešne povedal muž ktorého velmi dobre poznal. áno bol to on. Lujzin otec!

,,Nerátal si s tým však chlapče?"Nestihol citiť strach,bolo to obrovskou zahadou akože mrtvy Lujzin otec mu chce prave vystreliť mozog z hlavy?Nech to spraví.Lahostajnost.Apatia.Len na ochotného cloveka cakal Sebastián,potom čo bol príliš zbabelý zabit sa sám.Teraz vie,že jeho život je prázdny bez ludi ktorí by ho milovali.Pomaly sa oddaval hlavni,dobrovolne a s radostou.,,Tak ma zabite...Je mi to už jedno...vás som potreboval."Urobil krok bližšie k potencionalnemu vrahovi.Lujzin otec strácal rovnováhu.,,Rýchlo si zabudol na Lujzu,ked chces zomriet bez spomienky na to že ta miluje ty spina!""akoby som ja ju nemiloval !! ved čakáme spolu dieťa!" Lujzinho otca to neprekvapilo. akoby všetko vedel! fľochol nanho pohladom. "všetko to bolo narafičené ty hlupák. šlo len o to aby si sa dosal k lujze to bolo všetko. ale teraz ked vidím aký si chudák, mám chuť ta rozstrieľať ako sito. si hanbou celej svojej rodiny. zrazu z dverí vyšla Lujza.

,,Otec?Ty žiješ?"Lujzasa tvárila že o ničom nevie.Bola dobrá herečka,ovládala každé písmeno Stanislavskeho citovej metody.Každu sekundu si nahovarala to čo musela cítiť a tak to aj šlo.Jej preesvedčenie bolo také intenzívne,že by bola schopná aj zabiť...Sebastiana.,,Pod sem lujza,nech som si istý,že sak tebe už nedostane."Povedal Lujzin otec a pritiahol ju k sebe.Sebastian bol zmateny a unavený z klamstiev saám nevedel či sa aj on len nehrá na život.toto nečakal... vedel čo sa deje a predsa nechcel to pripustit. v tom sa ozvali dva výstrely. Sebastián si myslel že sa tu jeho cesta končí ale nič necítil. pozrel pred seba a Lujzin otec už ležal na zemi. spoza rohu vyliezol policajt. "prišiel som ako rýchlo som len mohol. prenasledovali sme ho až sem." "chvalabohu sa ti nič nestalo láska " povedal Sebastián a objal Lujzu. tá sa prudko rozplakala... chcela mu všetko povedať a predsa nemohla...Lujza bol asi najzmatenejsou ženou na svete.Je taký vystrašený alebo uplne hlupý že nepochopil čo sa okolo neho dialo?Okrem toho smrt jej otca,už druhá za dnešný deň,toto už dnes prežila.Stanislavskij.,,Sebastian.Sebastian,moj otec..."Srdcervuco plakala,ale iba preto,že čim viac plakala tým silnejšie si ju Sebastian pritískal.Cítila jeho mužnu vonu a to ju v tejto chvili dokonale upokojovalo.

Zdalo sa že ju nič už nemôže prekvapiť... až na jeden zvuk. tretí za dnešný den - výstrel. zrazu pocítila ako sa Sebastiánovi zastavil dych. rana do brucha. klesol na zem s hrôzou v očiach . na schodoch stál Jonas a nečakal kým ho policajti zastihnú. tý už volali záchranný vrtulník. všetko je len otázkou času či to Sebastián prežije... 

,,Lujza,bud pri mne,ked zomriem..."...,,Nie,laska ty nezomrieš,teraz nemožeš zomriet,potrebujem ťa..celý život ťa hľadam,laska moja,ty nemôžeš..."Prestala byť herečkou,ak teraz Sebastian zomrie už to nebude len hra.Všetko hrala,priznáva!je ochotná pykať za to až do konca života,len nech jej jediná skutočna pravda nezomiera!Sebastian citil ostru bolest v bruchu ktora postupne prechadzala do pichlavej bolesticeleho tela,unasala jeho dych niekam daleko.Lapal ho len velmi tažko no napriek tomu chcel ešte niečo povedať.,,Lujza,zomieram a viem,že ťa milujem!Ked som sa narodil bola pri mne jediná žena ktorá ma milovala,moja matka...a teraz až ked zomieram som našiel ženu,ktorá ma miluje ako moja matka.Rád za toto obetujem svoj život...ľudia musia pre najlepšie veci obetovať všetko."