Črepy zla

Spisovateľ/ka: Jozefína Keskin | Vložené dňa: 10. decembra 2010
http://citanie.madness.sk/view-33140.php

 Warda a Laila boli nerozlučné od kedy sa len pamätali. Všade po dedine ich bolo vidieť iba spolu: spolu jedli, spali a dokonca aj na toaletu chodili. A bolo tiež úplne jedno, u ktorej z ich dvoch rodín sa objavili, keď boli hladné a do ktorej z dvoch chyží sa išli večer uložiť. Sami už ani nevedeli, ktorá z dvoch rovnako vyzerajúcich tridsaťročných stareniek je ich vlastnou mamou, a dokonca ani samotné ich matky poriadne nevedeli, ktorá z dvoch malých, čiernych a večne od všadeprítomného prachu, či blata zašpinených dievčat, je ich vlastná dcéra. To však bolo koniec koncov aj tak jedno – každá z nich totiž mala každým rokom nové dieťa, z ktorých väčšina behom prvých dvadsiati mesiacov zomrela, a len máloktoré sa dožilo dospelosti, tak, ako teraz Warda a Laila.


Takmer dospelým dievčatám bolo už viacej, než šesť rokov – koľko presne, nevedel nikto. Ale všetci sa k nim správali ako k veľkým, aj keď úplne dospelé ešte neboli – chýbala im totiž skúška dospelosti, očistný rituál, ktorý sa konal v dedine rok čo rok vždy v čase, keď skončilo v somálskej stepi obdobie dažďov. Vtedy sa celé, po väčšinu roku vyprahnuté okolie dediny, pokrylo trsmi sviežej zelenej trávy a pestrofarebnými kvetmi.


Na rituál očistenia sa dedina vždy pripravovala niekoľko týždňov dopredu. Chlapi za tým účelom rok, čo rok postavili za dedinou dlhú nízku chyžu z tuhej trávy a blata a vykopali jamu. Na čo, to dievčatá netušili. Vedeli len to, že nie každé dievča skúšku dospelosti obstojí a vráti sa do dediny ako očistená, dospelá žena. Nevrátila sa tak minulý rok ani ich sestra Rim. Jedna z ich matiek im povedala, že si ju vraj zobral zlý duch, ktorý v nej prebýval, tak ako stále ešte prebýva v ich dvoch.


Tohto roku mali skúšku podstúpiť ony. Boli zvedavé a báli sa zároveň. Tešili sa, že keď sa vrátia, budú už dospelé a budú sa moc vydať... Ale – čo keď skúšku neobstoja? Čo keď nebudú dosť silné a zlý duch ich zahubí, tak ako Rim?


Daždivé mraky nad dedinou sa začali trhať a zlatý kotúč ostrého afrického slnka sa pomaly predieral na ešte stále zachmúrenú oblohu, aby zhliadol z výšky na celkom zmenenú zelenú krajinu. Muži odišli trhať trávu a Warda s Lailou vedeli, že nastal ich čas.


Každým rokom, keď sa obloha rozjasnila a neúprosné slnko začalo vysúšať lesknúce sa kaluže a premieňať ich späť na jemný sivý prach, sa v dedine objavila cigánka. Stará, krpatá, na kosť chudá cigánka z hlbokými vráskami v slnkom spálenej tvári a bezzubými ústami. So sebou nemala nič, len malý uzlík s rôznofarebnými črepmi – črepmi šťastia, ako ich volala. Prišla do dediny, vybrala si chyžu, v ktorej chcela bývať a ostala tak dlho, než určila deň rituálu.


Rodiny dievčat, ktoré mali byť očistené, už dlhé týždne dopredu zháňali potravu, aby nasýtili bezodný žalúdok starej cigánky. Zásoby kukuričnej múky na placky, zeleniny, aj čo sa dalo z kozieho mäsa, všetko mizlo v neukojiteľných ústach stareny. Ľudia sa jej báli, ale preukazovali jej úctu a rešpekt. Veď to bola ona, kto každoročne zbavoval dedinu zla, kto očisťoval ich dcéry od nečistých duchov!



Cigánka prišla a vybrala si chyžu jednej z matiek Laily a Wardy. Dievčatá sa preto radšej zdržovali u mami druhej, ale ani tam nebolo dostatok jedla pre všetkých. Čo mohla, odnášala mama do susednej chyže cigánke a dievčatá, u ktorých sa ešte nevedelo, či sa z očistnej skúšky vrátia, tak boli v prídele potravy až na poslednom mieste.


Keď došli zásoby takmer celej dedine, rozhodla cigánka, že nastal príhodný čas pre rituál. Na večer urobili muži uprostred dediny oheň a vytiahli z chyží drevené, kožou potiahnuté bubny. Warda a Laila sedeli v zlome svetla planúceho ohňa a túlili sa k sebe. Chrbty mali v tme, plné zlých démonov a nečistých duchov a hľadeli pritom do jasného svetla nevysokého plameňa – ich biednej africkej budúcnosti. Svetlo a tma, teplo a chlad, dobro a zlo – ktorá strana preváži? Ostanú v tme, alebo vyrazia na cestu svetla ako dospelé, očistené ženy? Podarí sa cigánke vyhnať z nich zlého ducha, alebo ich duch stiahne späť do tmy, tak ako Rim a množstvo ďalších dievčat, ktoré sa z očistného rituálu už nevrátili?


Zajtra. Dozvedia sa to zajtra. Zajtra príde ich veľký deň, deň vstupu do dospelosti, alebo pádu do moci temných, nečistých síl...



Ešte pred východom slnka sa húf dievčat a žien vydal na miesto očisty. Na čele sprievodu kráčala cigánka a hrdo si niesla špinavý uzlík s drahocenným pokladom, črepmi šťastia. Hneď za ňou kráčali obidve mami Wardy a Laily a jedna z nich pritom držala v ruke, ako dôkaz úcty, ktorej sa v dedine tešila, kovový kýbeľ. Starý obúchaný kýbeľ, jediný, ktorý v dedine mali.


Warda bola pyšná, že si ju cigánka vybrala ako prvú. Chcela, aby všetci vedeli, že sa nebojí. Sama roztiahla nohy široko od sebe, aby ušetrila prácu mamám, ktoré mali za úkol, ich počas očisty celou svojou silou držať a za žiadnu cenu nepustiť. Jedna zo starých žien ju schmatla zozadu a cigánka rozviazala svoj uzlík.


Úzky zelený črep zo starej fľaše od piva sa zablyskol vo vychádzajúcom slnku a cigánka chmatla ľavou rukou do klina dievčaťa. Prvé kvapky krvi skropili jej tvár, bezzubé ústa starkej sa roztiahli v šialenom smiechu a na dno železného kýbľa dopadli prvé tri tenké plátky zakrvavenej detskej koži.


Keď sa Warda prebudila z bezvedomia bola už noc. Jej detským telíčkom lomcovala vysoká horúčka. V rozkroku ju neznesiteľne pálilo, ako keby tam mala zabodnutý jeden z cigánkiných črepov šťastia. Dotkla sa toho miesta rukou. Zistila, že jej dlaň je mokrá a priblížila ju k nosu. Tu vôňu poznala z dní, keď mama zabíjala sliepku. Bola to krv, čerstvá krv. Jej vlastná krv.


Telo jej sestry, ku ktorej bola po celý čas inštinktívne pritisnutá, príjemne chladilo. Pohladila jej tvár a pritom zistila, že má otvorené oči. Prehovorila na ňu, ale Laila neodpovedala. Ohmatávala ju ďalej a až po chvíli zistila, že Laila už nedýcha. Nevydržala nápor nečistého ducha v sebe...


Warda ležala, hľadela do tmy a zhlboka dýchala. Bolo počuť nárek a tlmený detský plač. Nasladnutý zápach naplňoval chyžu a medzi bolesťou skrútenými obrysmi ležiacich postav sa prechádzala smrť. Tak teraz už je dospelá!


Ráno prišli do chyže chlapi a priniesli dievčatám čerstvú vodu. Čerstvú vodu v tom istom kýbli, do ktorého deň pred tým padali odrezané okvetné lístky ich genitálií. Dvaja z nich dvihli zo zeme stuhnuté telíčko Laily a pár ďalších dievčat, ktoré bez slov hodili do pripravenej jamy. Potom sa vrátili do dediny.

 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
ktorá z dvoch, -TU treba čiarku kvôli významu., lebo ma pomýlilo, že to oni sú tie tridsať ročné starenky. Príbeh akoby opísaný od človeka, ktorý tam bol...  
Spisovateľ/Autorjanodca Pridané dňa9. februára 2011 06:23:31
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8