Rany a čas

RANY A ČAS

Obraz 1 : Psychiatria, kancelária primára Olšavského, 15:00

Zavalitý muž (55) v strednom veku sedí vo veľkom koženom kresle a fajčí cigaru, nohy ma vyložené na stole,v pohári naliatu whiskey Chivas regal. Je celý odetý v bielom a na nohách má sandále. Hlavu mu zdobia krátke šedivé vlasy a na krku má hrubú zlatú retiazku. Vlasy má ulízané smerom dozadu a na čele sa mu zrkadlia kvapky potu, spod trička mu vykúka pupok. Na druhej strane stola sedí vysoký tučný muž (37). Má holú hlavu, v očiach tupý výraz a nos ako prasa. Pozerá sa na fotku psa primára Olšavského, ktorá stojí v drevenom rámčeku, v pravom rohu stola a rukou sa pritom škrabe vzadu na hlave. „ No čo Lojzo, povieš mi už konečne ako to bolo ? " Spýta sa primár Olšavský a nalieva pritom whiskey do pohára. „ E E E é é é... No jak by to bolo pán primár...é é é...." „ Ale pravdu !!!! " Šak ja vám furt len pravdu hovorím pán primár, ja by som si v živote nedovolil vás klamať, pán primár. " „ No dobre, tak hovor. " „ V ten večer , viete, jak priviezli toho feťáka. Všetko išlo ako zvyčajne, najprv ho Vrchná prijala, spísala mu prijímací lístok, odvážila, pomerala... " „ Ale k veci Lojzo, k veci. " „ No tak potom som mu kontroloval veci, čo si priniesol z domu, úplne normálka, kludný bol, šecko a potom som mu povedal že musí odovzdať šecky ostré predmety, aby si náhodou neublížil, ha, ha, ha ..." „ Lojzo, kurva hovor k veci, lebo si do hodiny vyrazený !!! " „ Prepáčte, pán primár, keď ja inak neviem hovoriť, no tak dal mi šecky ostré predmety- žiletku a britvu. A potom som ho chcel zobrať na izbu, že nech sa ubytuje a vtom mu asi preskočilo, normálne na mňa zaútočil a začal ma škrtiť, tak som mu jebol zo dve-tri po papuli aby dal pokoj, presne jak ste mi povedali keď ste ma prijali, že keď budú tie kurvy agresívne tak im mám zo dve-tri jebnúť. " „ Dve-tri po papuli ??? !!! A preto ten chlapec teraz leží zo silným otrasom mozgu, zlomeným nosom a rozbitými ústami na centrálnom príjme ??? !!! " „ Prepáčte, pán primár, keď on ma isto chcel zabiť... Už sa to nikdy nestane, prepáčte pán primár. " „ No neviem, či bude ešte nejaké nabudúce Lojzo... " „ Odpusťe, odpusťe šak ja nemám nič iné v živote, len túto prácu, prosím pán primár, odpustite mi to prosím. " „ Videl ťa niekto ? " „ Nóó, nesom si istý, ale zdá sa mi že ten starý, ako sa volá.... aha Martin, hej Martin, ten ma mohol vidieť lebo mal otvorené dvere na izbe a ležal na posteli, ale niesom si istý, inak nikto. " „ Dobre Lojzo a teraz vypadni na oddelenie, zajtra sa s tým starým porozprávam, dnes mám veľa práce. " „ Ďakujem, ďakujem vám pán primár. " „ Vypadni!!! "

Obraz 2 : Psychiatria, jedáleň 13:00

Starý muž (80) sedí na invalidnom vozíku. Je vychudnutý, na tvári asi trojdňové strnisko, vlasy biele a strapaté. Vedľa neho stojí primár Olšavský, v jednej ruke má pohár z vodou, v druhej bielu tabletku. „ Otvorte ústa Martin, je čas na vaše lieky. " „ Nie, ja nechcem, dajte mi pokoj !!!! " „ Ale, ale Martin, veď lieky vám robia dobre. " „ Nechcem nič, dajte pokoj starému človeku, boha vášho !!! " „ Martin, chcete ísť opäť na elektrošoky alebo zjete tie lieky ? " „ Niee,nieee,ja už... ja už nechcem... žiadne šoky...nieeee !!! " „ No tak vidíte sám, že lieky sú lepšie. " „ Ham a tu máte vodu na zapitie. " „ Vyplazte jazyk, otvorte ústa. " „ Dobrý chlapec. " „ Ale prestaňte, nie som malé decko! " „ Tak viete, tu sa občas človek cíti ako v škôlke... " Odvetí primár Olšavský s jemným úškrnom na tvári. „ Počúvajte Martin, stalo sa tu niečo predvčerom, videli ste niečo ? " „ A čo som mal vidieť ? " „ Neviem, niečo nezvyčajné sa tu nestalo ? " „ Nie, ja som nič nevidel... " „ Dobre, Martin, dobre, mám veľa práce, dnes majú prísť traja noví pacienti, musím už ísť. " „ Nejaké ťažké prípady? " „ Ale prosím vás Martin, my ich tu dáme dokopy, o to sa vy nestarajte. " „ A ja...ja, pán primár, ja už nepôjdem na šoky?...sľúbte mi to, prosím vás.... " „ Nebojte sa Martin, keď budete spolupracovať a brať lieky nič také vám nehrozí. " Odvetí primár Olšavský, zaškerí sa úškrnom sebe vlastným, rukou si ulíže vlasy dozadu a odchádza.

Obraz 3 : Starobinec, izba č. 27, 16 : 30

Starý muž (78) leží na posteli, hlavu mu zdobia riedke biele vlasy, ulízané smerom dozadu a na krku má hrubú zlatú retiazku. Vedľa postele je drevená stolička a na nej sedí stará žena (76), vlasy má dlhé,šedivé a v cope. V rukách zviera knižôčku. „ A ako to bolo ďalej s tým príbehom, Andrej ? " „ Ver tomu alebo nie, v roku 1978 som vážne býval primárom na psychiatrii v Košiciach, nebolo to jednoduché, ale svoju prácu som si nadovšetko cenil, Lojza som ešte toho týždňa prepustil pretože ten chalan upadol do kómy a umrel... nikdy sa mi nepodarilo zistiť, čo sa v ten večer naozaj stalo a dodnes ma to trápi, Martin týžďeň nato umrel na zástavu srdca a ja osobne som v tom čase prežíval ťažkú manželskú krízu...ach nechce sa mi nato spomínať... " „ Nemusíš mi o tom rozprávať, ak nechceš , Andrej..." Povie stará žena a chytí muža za ruku. „ Odýchni si, nabudúce mi o tom porozprávaš..." Postaví sa, pohladí muža po vlasoch, zatiahne roletu na okne a odchádza.