"remortalizácia"

Kričia ako znova zdochnutí

plač, strach, hnev, nenávisť

vykrádané zrenice, rozmočené sietnice

hnus, nečistota, hriešna špina

exkrementy v mysli praskajú

ako kukurica v plameni

a serú sa sračky ušami

do hajzla, do jamy, do nekonečna pod nami

batoľa, slza, smiech ako kocka

a skladajú panelové krajiny snami

s vami, s nimi, bez nás, osamelí spaním

hlavou zo stropu, ľavou ku stromu, v nádychoch pri tebe

fotka v albume, smola v snári

vŕzgajú dvere, schody, kĺby, zuby

aj guma na podrážke, podraz v odraze

keď mi zrkadlo sleduje prevrátené oči

črepy na dlážke, vo vlasoch, v topánke

bránia zbytky tvojej odolnosti

lačné ruky, rozťatá pera hryzadlami

a na viečkach jemný piesok

na temene buble pot, brázda v čele,

plesnivá plešina, clivota v cele

hrdlo, spev, krik, hlasivky od hrdze

bosý, lačný, spánok a potom bez únavy

ponorený do nory, na špičke vlny

v pátose luny, chorý aj chromý

kameň aj šuter, mramor aj prach

pod ďasnom, v žalúdku aj za nechtami

bastardi, smradi, svine a páni

od pôrodu schneme, mrieme

generácia po generácií

prosí, škriabe, klope, trieska

a čas jediný plynie stále rovnako...

...(ne)konečne pomaly