S chlapom je to ako s telefónom...Buď je obsadený alebo je to omyl....

     Bola som obyčajná 25-ročná žaba, keď som sa zamilovala do ženáča. Áno, je pravda, že by som nemala. Že ničím rodinu a prinášam smútok, ale... Vtedy som to tak nebrala. Bola som tu JA. Len ja som bola vtedy dôležitá...
     No čo? Mala som 25!
     Môj rebríček hodnôt (za ktorý sa momentálne hanbím) pozostával z jednoduchých šiestich bodov, ktoré doňho patria aj teraz, no v inom poradí.
     No čo? Mala som 25!
     Na prvom mieste v mojom rebríčku bol dobrý sex. Bolo jedno s kým. Hlavne, že bol.
     Na druhom mieste sa nachádzal smiech, ktorý som preferovala hlavne v spoločnosti môjho chrumkáča (ako som mu často hovorila). Večný 40-ročný mladík mi bol oddaný a prosil ma ako malé šteniatko, aby som s ním trávila čas. Rada som ho naťahovala a rušila naše schôdzky, aby bol ešte žiadostivejší. 
     Zoznámili sme sa cez pokec. Ako inak sa už dnes zoznamujú milenky so svojou korisťou? Len tak zo zábavy som si písala s mužmi, ktorý ma žrali a jedným z nich bol aj on. Písal mi krásne lichôtky, a ako správnu ženu ma zaujal. Často sme sa smiali a jedného krásneho večera sa mi zveril so svojim najhorším tajomstvom:
„Som závislý na sexe. Teraz si nerobím srandu, naozaj je to tak. Bol som s tým aj u psychológa." Smiala som sa ako pojašená a len tak zo zábavy som mu odpovedala:
„Ak nemáš ženu a deti, ktoré ťa doma čakajú pri večeri, prečo nemať zo desať mileniek?"
„No... Ako to povedať. Ženu mám. Aj nejaké deti mi tu behajú... O chvíľu idú k mojej mame." Odpísal po pár sekundách, no necítila som z neho, že by sa cítil previnilo. Bol to humor. Smial sa a ja som sa smiala s ním. Po pár dňoch už som sa s ním smiala nahá v hotelovej posteli.
     No čo? Mala som 25!
     Mal dve deti, ktorým ma predstavil ako svoju vzdialenú príbuznú, keď nás načapali pri pohári dobre drahého vína. Mala som ich rada... Boli na treťom mieste v zozname.
     No čo? Mala som 25!
     Na štvrtom mieste bola Fifina- môj pes, ktorého mi kúpil chrumkáč, keď som sa mu sťažovala, že ma to samú doma veľmi nebaví. Väčšinu času trávila sama doma, no aspoň som sa mala s kým prechádzať, keď som mala nové šaty.
     No čo? Mala som 25!
     Na piatom mieste bola moja milovaná rodina, ktorá žila v Čechách a vídala som sa s ňou tak... No dajme tomu, raz za uhorský rok.
     A čo nasleduje? No čo? Mala som 25!
     A na šiestom a poslednom mieste, bol môj živiteľ a môj oficiálny priateľ Andrej. Prebral firmu po svojom otcovi a pod jeho vedením sa ich tržby zdvojnásobili a ich výdaje polovične zmenšili. Andrej rád rozprával o svojej práci. Najväčšie percento činností, ktoré robil v posteli bol spánok. Tak sa mi potom nečudujte, že som si našla niekoho, kto ma sem-tam... veď viete čo.

     Už ma veľmi nebavilo stále si vymýšľať nové a nové výhovorky pre Andreja. Raz som išla „na nechty", niekedy zasa „na nákupy" a už sa dokonca stalo aj to, že som bola v „nemocnici". Dobre, priznávam, že sa to takto nerobí, no nemala som na výber. Milovala som svojho chrumkáča, no nemohla som sa vzdať Andrejových peňazí, bytu a každodennej teplej večere á la Andrej.
     Musela som sa rozhodnúť. Presnejšie- chrumkáč sa musel rozhodnúť.
„Chrumko, ale ja nemôžem byť na dvoch miestach naraz. Andrej je na víkend doma, nemôžem si znova vymyslieť, že idem za našimi."
„Bejby, veď to vydržíš. Vybavil som nám taký peknučký hotelík. Wellnes, masáže, dobrá večera a potom teplá postieľka."
„Naozaj nie. Prepáč, ale nemôžem."
„Dobre viem, že si to rozmyslíš. Víkend so mnou a ... A s našou túžbou. HM? Čo ty na to?"
„Chrumo!"
„Ozvi sa." Povedal božským hlasom a ja som už v tom momente vedela, že ten, kto ma bude v noci zabávať nebude Andrej.
     Bola som ešte v práci, keď som mu volala. Bol vraj už doma a nechcel ma počúvať. „Povieš mi to, keď prídeš domov.", opakoval stále a ja som sa nechala presvedčiť, že sa dohodneme doma.
     Prišla som tam, kde som mala trvalé bydlisko, no čas trávený tam sa rovnal veľmi nízkemu percentu. Nevedela som tu obsedieť. Milovala som, keď som mohla zmiznúť a tráviť čas s chrumkáčom. Neviem, čím to bolo.
     Byt bol tmavý, pretože bolo už päť hodín a Vianoce za dverami.
„Ani si nesvietiš?" Zakričala som do tmy, pretože som vedela, že Andrej bude doma.
„Poď ďalej." Povedal a ja som sa ešte vo vysokých čižmách od chrumkáča pobrala za jeho hlasom. Vošla som do kúpeľne. Len v boxerkách sedel na okraji vane. Všade boli sviečky, z rádia sa ozýval dokonalý hlas Celine Dion, ktorú som milovala a na umývadle boli položené dva poháre šampusu.
„Andrej, ja dnes musím ísť preč. Nemám čas sa tu zahadzovať." Povedala som, pretože som sa tešila na chruma a predstava sexu s Andrejom... No, neviem či ma viac vzrušovala alebo odradzovala.
„A kam chceš ísť, láska? Už tak dlho sme spolu neboli, tak ako by sme chceli."
Ako by si chcel ty, pomyslela som si.
„A teraz, keď mám konečne celý víkend len pre teba, tak chceš odísť."
„Andrejko, láska, sľúbila som našim, že prídem. Majú niečo s počítačom..." Povedala som a snažila som sa rozprávať cez bozky, ktoré mi venoval.
„Zostaň tu a zažiješ, čo si ešte nezažila." Šepkal mi do ucha, no ja som bola presvedčená, že nechcem byť s ním ale s chrumkáčom.
     Odišla som. Nechala som ho nadržaného, smutného a samého sedieť na okraji vane a ja som s chladnou hlavou kráčala na obvyklé miesto stretávky s chrumkáčom.
„Dnes robím babysittera, nepôjde to." Prišla mi SMSka v poslednú chvíľu a tak som sa otočila a prišla som domov. No už nebolo nič. Len dlhá hádka, rozchod a vyhrážky, že sa odsťahujem. Vzal to fakt vážne a o týždeň som už bývala v byte, ktorý mi chrumkáč prenajal, pretože na tom starom boli vymenené zámky.

     Prešlo pol roka a jediný koho som mala bol chrumkáč. Milovala som ho viac ako čokoľvek na svete. Niekedy prišiel aj s deťmi a ja som sa cítila ako ich matka. Bolo to krásne. Všetko sa zdalo tak ružové, no keď mi jedného dňa prišla upomienka za nezaplatenie nájomného a hneď na to SMSka, vedela som, že sa môj svet zrúti.
„Budeme to musieť skončiť. Prepáč, ale zistil som, že milujem svoju ženu."
„Hajzel! Si len obyčajný úbohý hajzel!" Kričala som na telefón, ktorý len nevinne ležal na stole. Vedela som, že trápna SMSka typu: „prepáč, milujem niekoho iného a bla bla", je len trápna výhovorka. Ale predsa som plakala, pretože z dvoch lások mi nezostala ani jedna. Bola som sama. Ako kôl v plote.
     No čo? Mala som 25!
     No... Hej mala som 25. Teraz prešlo už dvadsať rokov, z 25 je 45 a ja som sama. Sem-tam sa mojou posteľou prebehlo pár chlapov, ktorý ma nijak neoslovili. Jediné, čo ma oslovilo boli ich dotyky. No láska, ktorú som cítila ku chrumkáčovi alebo k Andrejovi, už neprišla. Hádajte prečo.