1757

1948. traja gentlemani idú do Reduty na kávu. kráčajú si popoludňajším, poloprázdnym slnečným mestom v klobúkoch a s nadhľadom. jeden z nich má pod pazuchou dnešnú tlač a ďalší si pocmukáva z fajky pričom tretí si popiskuje s rukami vo vreckách a všetci sú oblečený v smokingu s motýlikmi. 

Dvere so zlatými rúčkami pod klembou s nápisom Reduta, vystlané s červeným kobercom im otvára zívajúci pikolík v červenej rovnošate s bielimi rukavičkami.

ďalej.

všade sa fajčí..v staromódnom výťahu, v porcelánových kupelkách kde pri umyvadle je natiahnutá koža na brúsenie britvy, v hotelových izbách, v autobusoch, v kine, v divadle, na operačnom stole vtedajšej setoskopie a nárečie si teraz nedokážem vymyslieť.

,,Páni gentlemani, máme tu rezervovaný stôl s výhľadom na kvetinárstvo našej milej Klementajn. vždy keď ju vidím v tých šatách tak verím v skutočnosť neba.,, Povedal Karol

,,Je krásne ako dokážete vystihnúť pocit z krásy vami obdivovanej milý Karol, ale dnes si musím preštudovať dnešnú tlač, pretože čas..Milý Karol..čas je odpoveďou na zajtra a ja by som krásnej Klementaijn kúpil všetky tie kvety aby som jej ich mohol venovať inkognito pod vaším menom Milý Pane.,, prihovoril sa Rasťo ku Karolovi a Marcel sa nato všetko pousmial a dohovoril na čašníka vo dverách ktorý na nich čakal aby ich usadil: ,,Takže kávu a koňak najlepšej kvality vás poprosím a nerobte si starosti..k miestu trafíme aj sami.,,

...

Som tam. v šialenstve z bolesti v láske so svietiacou pravdou ružovým železom vypálenou na srdci v písmenkách OKLAMANÝ! ..Podla mesačných fáz sa striedajú pocity obrovského prázdna po nenaplnených snoch, ktoré boli vryté do nočnej oblohy až do kým sa prázdno nenaplní žiarlivosťou vražedných chúťok potlačovaných morálnym cítením až do prasknutia samého seba kde sa nachádzam v záplave zúfalstva a sĺz nad krásou ženy smerujúci zase do prázdnoty kde si stále dokážem nájsť nádej ktorú mi hodí ako psovi tá istá kráska a ja stále neverím že nemá dôvod nato aby so mnou takto zaobchádzala....masochizmus v praxi? 

,,ľúbim ťa,, hovorí mi a odchádza šukať s Herbertom.

Herbert je jej manžel, ktorý ju šukať ani nechce lebo sa vyhovára na skazený život, na nejasnosti voči existencii asfaltu, na katastrofu v mýšlaní  o svoj majetok, na plantáže kakaovníkov vo východnej Brazílii keď mu do toho prinesie čaj a on ten čaj nepotrebuje lebo radšej by bol niekde kde by si ten čaj dokázal aj vychutnať. napríklad pri páde s padákom ktorý nefunguje, počas prechádzky na lane nad krokodílmi, na poľovačke na dinosaury s udicami miesto pušiek a podobne..a pri pohľade na Herberta ako šuká moju krásku na tej čaj úprimne nemám chuť ani ja a zato sa tak trošku asi aj hanbím. 

...

tri:

 v skrytej uličke na rohu šiestej a dvadsiatej ôsmej. v tej uličke plnej odpadkových košov s dverami pre služobníctvo do baru nad ktorými je lampa čo robí hru so svetlom a tieňom do trojuholníka na murovanej stene pod ktorou práve prebehol potkan smerom k zápachu odpadkov, kde medzi kartónami som sa zobudil ja