Smrť jednej

Aká bola krásna a krehká

obaja sme ju držali v rukách

a keď sme sa jej chceli dotknúť

praskla

a rozlámala sa

na milióny kúskov

Tiché chladné črepy

zarývajúce sa cez mozog do srdca

Smejú sa našej naivite

topia ju v čaši času

už to majú po rokoch v oku

ako ju zabiť

aby ešte žila.