O krásach a hrôzach štyroch ročných období

Mám rada jeseň. Aj leto. Aj zima má niečo do seba. A jar je úžasná. V podstate sa mi páči, že sa to strieda a ani jedno obdobie netrvá príliš dlho, takže to človeku nestihne liezť na nervy. Striedanie obdobia sucha a obdobia dažďov by ma až tak nebavilo, ale mierne pásmo a štyri ročné obdobia – to je ono.

Dúfam, že sa nedožijem toho, keď mierne pásmo už vôbec nebude mierne a bude na mieste premenovať ho na drsné, brutálne či smrtonosné, aby to primerane označovalo chaotickú sériu katakliziem, ktorá nahradí jarletojeseňzimu. Schyľuje sa k tomu. Zatiaľ mám ale v pláne optimisticky sa tešiť z kolobehu ročných období.

Aj keď v zime bude striedavo pršať a mrznúť.  

Jar bude trvať asi týždeň, načo dlhšie, keď všetko stihlo vypučať a vykvitnúť a vzápätí zmrznúť už v zime.

V lete bude neuveriteľne horúco a sucho, alternatívne chladno a potopa.

A jeseň bude zvláštna, lebo nebudú padať listy zo stromov, čo je logické, lebo opadali už na jar, keďže zmrzli už v zime.

Ale bude sychravo a veterno, takže jeseň si predsa len budeme môcť ako tak vychutnať.

Príroda v štyroch ročných obdobiach je nesmierne inšpirujúca. Až tak, že človek začne skladať verše, aj keď pre tvorbu poézie má predpoklady asi ako topiaci sa snehuliak. 

Tak napríklad na jar ma napadlo:

Pomaly, potichu na zem padá

tichý a nenápadný dážď.

Kvapka si kvapku v tráve hľadá

najkratšou cestou skúša ju nájsť.

No nie je to idylické? A potom sa tichý a nenápadný dážď zmení v prietrž mračien a idylka je fuč. Hľadajúce sa kvapky tiež, aj tá tráva, aj nejaké domy a cesty...

Letný variant znie:

Oceľové nebo pár metrov nad zemou,

pritláča lúky s krehkými kvietkami,

po prvom znamení, čo zhrmí nad hlavou,

myseľ je zmáčaná ťažkými kvapkami.

Čaro letnej búrky. Búrka silnie, mení sa v tornádo...

Ďalší príklad letného lyrična:

Môže sa skrývať v jednom zrnku,

sedem krás a raz toľká láska?

Vybehni na lúku v letnom vánku,

možno ti odpovie sedmokráska!

Odpovie, ak tam ešte bude. Vlastníci lúky sa totiž vykašľali na kosenie, pasenie a iné tradičné hospodárenie (zrejme nedorazili dotácie z  únie), takže lúka zarástla bodliakmi a inou chamraďou. Prípadne apartmánovými domami...

Aj jeseň inšpiruje k veršom:

Tichý a sám stojí tu vyhnanec,

sosna i smrek sa mu smeje,

vždy znova im odpúšťa smrekovec,

neverné ihličie zo zeme ho hreje.

Jesenná romantika v lese. A potom príde veterná smršť a zrazu je úplne jedno, či to ihličie ostalo na nejakom strome alebo nie...

A núdza o poetično nie je ani v zime:

Tak ako matka bez dieťaťa

nemá kam ukryť svoju nehu,

tak zadumane hľadí po kraji

tá smutná zima bez vločky snehu.

Nostalgický pohľad na suchú zimu. Až kým nezačne kydať sneh a nebude ho toľko, že pochová nielen prírodu ale aj naše obydlia, elektrické vedenia a cesty vrátane Slovenskej správy ciest a snežných fréz a pluhov. Potom to ešte len bude nostalgické spomínanie na suchú zimu...

Takže

duše romantické, tešte sa! 

Nezabudnite ale popri tom

dať si riadne poistiť dom.