Matka

Spisovateľ/ka: Rabín2 | Vložené dňa: 5. mája 2005
http://citanie.madness.sk/view-340.php

"Naozaj chceš odísť?"

"Prečo by som nemal? Udaj mi jedinú vec, pre ktorú tu mám ostať a ja ostanem."

Antonio zodvihol so zeme béžový vak a ležérne si ho prehodil cez plece. Sylvia nevedela čo mu má povedať. Vlastne to vedela, ale nevedela či vie či to chce povedať.

"Kvôli mne." vybaflo z nej a sama ostala zarazená svojou reakciou.

Antonio sa mlčky dotkol kľučky a pohol ňou. Ešte stále bolo zamknuté. "Hoď mi kľúče." vydal zo seba bez akéhokoľvek zafarbenia hlasu či vyjadrenia pocitu.

Sylvia vzala do rúk zväzok kľúčov a pohrávala sa s drobným medajlónkom zaveseným na jednej z karabínok. Symbol medveďa si strčila medzi ukazovák a prostredník a ždímala ho.

"Nerob to ťažším a daj mi ich." zopakoval Antonio svoju prosbu. Cítil, že sa začína potiť a mierne mu vyschlo v krku.

Sylvia stále držala prívesok v ruke a naprázdno sledovala dianie v okne. Z jej pohľadu, keďže sedela na posteli, si nemohla všimnúť márny pokus sýkorky dostať sa k potrave, ktorá dobiedzala do zle pripraveného krmítka.

"Zobral si si aj bundu? Bude ti zima." povedala takmer materinsky čo ju až prekvapilo. V príručkách si čítala ako sa pripraviť na materstvo, no nikde v nich neučili ako tak hovoriť alebo sa správať.

"Antonio vyvalil oči a prezrel obsah tašky." vedel, že to robí zbytočne. Bundu nemá od minulého týždňa kedy ju predal za tri kilá.

"Mal by si si dajakú zohnať, na ulici je veľmi chladno. V noci bude mrznúť." stále bezvýznamne hľadela na oblohu, na ktorej sa črtali hviezdy. Zažínajúce pouličné osvetlenie vrhalo tieň na opustené lavičky a prezrádzalo dráhy letu snežných vločiek.

"Dobre, zoženiem si. Teraz mi daj tie kľúče." Antonio ostával viac a viac nervózny. Začala ho bolieť hlava. V poslednej dobe dosť často. Aj tvár nebola taká príjemná na dotyk ako kedysi. Známy krásavec Antonio, ktorý dostal každú, ktorú chcel. Dnes by o neho možno ani neoprela žiadna z nich bycikel. Netrápi ho to. Odíde niekam inde. Možno sa dá do poriadku a začne nový život. Tu už nemôže ostať. Starať sa o hentú kravu, ktorá sa načisto pomiatla plus o dáke decko. Určite nie. Husička sa nájde v každom meste.

"Možno by si tu nemal ostať kvôli mne... ...ale kvôli Nadji." vyslovila srdcervúcne Sylvia a skĺzla pohľadom na svoje brucho. Pustila kľúče na postel a pohladkala ten rastúci polmesiac."

"Ty si tomu už dala meno?" začudoval sa a takmer sa rozosmial.

"TOMU?!" Si to aj ty? Neuvedomuješ si to?"

"Ja?! JA?!..." vzduch sa naplnil neúprosnými zlostnými výbojmi a hádka naberala na obrátkach. "Odkiaľ viem, že som to aj ja? Kto vie s kým si sa kurvila, kým som pracoval."

"Pracoval? Ty si v živote nepracoval. To, že si sa vtieral tomu dílerovy do riti, neznamená, že si robil. Akurát si mu robil poskoka, aby ti občas hodil z dávky."

"A ty si behala a kurvila si sa."

"Celých šesť mesiacov som behala po úradoch a vybavovala sociálne dávky, a ako ti hovoríš, hovadiny, ktoré nám budú na nič. Už áno pretože ostávam sama. Padaj!" hodila mu kľúče z celej sily a takmer ho trafila do hlavy. Uhol sa a tak narazili do steny. Medajlónik macíka sa odtrhol a ostal ležať v mláčke, ktorá sa vytvorila z predošlých stôp snehu na podrážkach.

"Načo si sem prišiel? Vak som ti mohla zhodiť aj von oknom."

Nebyť bolestného tiku v oku, by jej na to Antonio bol čosi povedal. Takto len odomkol dvere, otvoril ich a vykročil do chladnej chodby. "Pozdrav otca keď s ním budeš." dodal s iróniou.

Dvere sa zabuchli a Sylvii sa spustili z očí slzy. Zahral na zlú strunu a on si to uvedomoval. Jej otec zomrel pred pol rokom. Všetko sa zrútilo pred pol rokom. Spomenula si ako sa so svojim, teraz už bývalým, priateľom zoznámila v škole. Končila vysokú. Pol roka pred štátnicami. Všetko sa to zbehlo tak rýchlo. Až teraz si uvedomila to, čomu sa slepo bránila. Jej otec ju poúčal, ale ona si nedala povedať. Nakoniec si to tatko odniesol s infarktom. Ocinkove peniaze došli, jeho vykopli z práce a keďže bola tehotná doporučili jej aby si školu prerušila. Nikdy neverila, že aj jej sa stane to, čo mnohým dievčatám, ženám a matkám pred ňou. Ležérne a odovzdane zapla telku a pozrela si správy. Veci fungujú ako majú, respektíve, nemajú. Hniezda záchrany už fungujú a Sylvia rozmýšľa či nepridá do štatistických údajov jedno čísielko. Na Antonia už takmer zabudla.

Sedel na lavičke a čakal na vlak. 862ka má prísť každú chvíľu. Všetko by bolo dobré, keby ho nechytal absťák. Ešte raz sa pozrel do peňaženky, aby skontroloval "stav účtu". Dvestošesťdesiat korún. Vypadla mu občianka. Vzal ju do rúk a obzrel si mladíka na obrázku. Už sa naňho nepodobal. Celý občiansky preukaz bol vlastne akýsi cudzí. Ošúchané stopy od tvorby liniek pervitínu či koksu boli zreteľné. Automaticky oblízal vrchnú časť a občaňák strčil späť do buksy. Kašľal na všetko čo bolo. Nevie čo bude, ale to ho netrápi. Vlak prišiel, nasadol do kupé a nechal sa unášať belujúcou krajinou.

Sýkorka ešté stále dobiedzala, ale krídielka jej slabli. Posledný zúfalý pokus a skrehnuto sa pustila strmhlav dole. Pomedzi poletujúcimi vločkami padala ako olovo. Dopadla na zem a prestala dýchať. O chvíľku ju prikryla snežná prikrývka a spoločne s uhasínajúcimi hviezdami a vychádzajúcim slnkom si dávali ľudia zbohom. Navzájom... ...i sami sebe...

Spisovateľov komentár k príspevku

Inšpirované..., ale veď viete čím.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Aššurballit
...neviem ci to je inspirovane ale tipujem pesnickou matka...od tublatanky... ...nespisovne vyrazy su ok...znie to prirodzenejsie... ...a jo..celkom gut...sa dalo...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa28. októbra 2005 15:32:38
Tuto boli tie nespisovné slová schválne, lebo ich používala postava a nie ja. Chcel som tým vyjadriť jeho charakter, jeho slovnú zásobu a tak. Ešte raz opakujem. Bolo to schválne, lebo to vravel on a aj si to myslel. Inak som rád, že sa páčilo :)  
Spisovateľ/AutorRabín2 Pridané dňa7. mája 2005 13:51:05
Pouzivas casto nespisovne slova, ako hentu kravu, dake decko, buksa... Mas tam dobre dialogy, pacili sa mi niektore veci... Ale aj tak si myslim, ze to nieje tvoja najlepsia poviedka...:)  
Spisovateľ/Autorjohny45 Pridané dňa7. mája 2005 13:04:00
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8