E.T. - návrat z Londýna

            E.T. - navraceňe z Londina

Hutoreňe našoho redaktora Imra na leťisku u Popradze s mopmodelku E.T.

Imro: - Barzľuba mlada sľečna mohľi bi sce nam daco povedzec pri navrace z Londina?  Jak śe volace, skadzi sce, co robice a čom sce śe vraciľi z Londina?-

E.T.: - No znace, povim vam teľo. Ja śe volam Emerika Taňova. Kec mi ňe  u Londiňe ta bivam u barz šumnim valaľe na Zempľiňe. Naš valal śe vola Spodňi Jablonkov. Tato medzi Spodňim Bukovcom a Ribovcami. Ta teraz jak vidzice ňerobim ňič. Z Londina śe vracam za to, že u Londiňe ja śedla do ľetadla ta žebi mi mohla prijsc na muj ľubeni vichod.-

Imro: - Ta nam povice čom sce buľi u Londiňe? -

E.T.: - Kedz mi išče robila u Strakove u firmoj co robi rajtovaci ňekľud, ta mi prineśľi do roboti barz veľku puketu zo samich ružoch. Ta totu puketu mi poslal jeden prešumni parobok co tam robi meňedžera. Dumam u tim Londiňe. Pri puketoj bul ľistok a na ňim napisané, že bi mi čim skorej tam prišla. Ta ja dluho ňerozdumovala. Choč u rajtovacim ňekľudze ja zarabjala dojsc peňeźoch, aľe na zapad me cahalo.-

Imro: -Aľe co vi tam robiľi?-

E.T.: - Ja tam bula mopmodelka a to tiž u rajtovacim ňekľudze. U veľkich paňskich domoch ja modelovala stare i nove mopi, dakedi i rendi. Kedz ja ich vimodelovala, ta mi z ňima povicirala chiže. Na Zempľiňe ja barz ľubila prirodu. Mňe śe ľubia džvirata, a to psi i ftački. Privirabjala mi sebe išče barevnim kružkovaňim ftakov. Kružkovala mi śeľijake barvi. Povim vam pravdu tota robota śe mi najveci ľubila.-

Imro: -Vidzim ta vi barz dobri čľovek. Kedz sce robiľi u modeľingu, maľi sce i dajake umelecke meno?-

E.T.: - Ta u Londiňe me volaľi Meriiśčedžin a muj fešak śe volal ľem tak ňeumelecki. Džoni.

Imro:- Chto vam dal take šumne umelecke meno?-

E.T.: - Kedz mi chodzila u Londiňe do karčmi s frajirom Džonim, ta meno mi daľi angľičaňe. Bo ja furt vipila džin co mi kupiľi. Emerika me ňechceľi volac, bo voňi bars ňeľubia američanov, ta volaľi me Meriišcedžin. Mňe še to bači, ta i vi me tak volajce.

 Imro:- Možem išče na koňec śe vas daco opitac śľečna Emerika Taňova? Či už ľem E.T. abo Meriiščedžin?-

E.T.:- Ta zadarmo budze už ľem jedna opitačka. Za šicke ostatňe odpovedze mi zaplacice po sto funti za jednu.-

Imro:- Zostaňece dluho na Zempľiňe abo še vracice doraz do Londina?-

E.T.:- Ja barz ľubim Zempľin i Spodňi Jablonkov i naš Strakov. No znace biznis je biznis. O paru dňi śe muśim vracic do Londina. Modeľink ňečeka a ja mopmodelka.-

Imro:- Za vaš čas i ochotnojsc vam barz šumňe dzekujem.-

Rozhovor nášho redaktora Imra na letisku v Poprade s mopmodelkou E.T.

Imro: Sympatická mladá slečna mohli by ste nám niečo povedať pri vašom návrate z Londýna?
Ako sa voláte, odkiaľ ste, čo robíte a prečo ste sa vrátili z Londýna?

E.T.: No viete, poviem vám toľko. Volám sa Emerika Taňová. Keď sa nezdržujem v Londýne, tak bývam vo veľmi peknej dedinke na Zemplíne. Naša dedinka sa volá Spodný Jablonkov. Táto sa nachádza medzi Spodným Bukovcom a Rybovcami. Teraz ako vidíte nerobím nič. Z Londýna sa vraciam preto, lebo som tam nasadla do lietadla aby som mohla pricestovať na môj milovaný východ.

Imre: Povedzte nám prečo ste boli v Londýne.

E.T.: Keď som ešte pracovala v našom meste v cestovnom ruchu, tak mi do práce priniesli veľmi veľkú kyticu zo samých ruží. Túto mi poslal jeden chlapec ktorý v Londýne robí manažéra. Pri tej kytici bol lístok na ktorom bolo napísané, žeby som čím skôr prišla do Londýna. Dlho som nerozmýšľala. Hoci v cestovnom ruchu som dosť zarábala no na západ ma to vždy ťahalo.

Imre: Ale čo ste tam vlastne robili?

E.T.: Bola som tam mopmodelka a to taktiež v cestovnom ruchu. V hosteloch a penziónoch som modelovala staré a nové mopy, ale aj utierky a handry. Keď som ich vymodelovala, tak som s nimi upratala izby. Na Zemplíne som veľmi milovala prírodu. Mám veľmi rada zvieratá a to psy a vtákov. V Londýne som si privyrábala farebným krúžkovaním vtákov. Krúžkovala som rôzne druhy. Poviem vám pravdu táto práca sa mi najviac páčila.

Imro: Ako vidím vy ste veľmi dobrý človek. Keď ste pracovali v modelingu mali ste aj nejaké umelecké meno?

E.T.: V Londýne ma volali Meriisčedžin, no môj fešák nemal umelecké meno. On je Džony.

Imre: Kto vám dal také pekné umelecké meno?

E.T.: Keď som chodila so svojím chlapcom Džonym do krčmy v Londýne tak také meno mi dali Angličania. Ja som vždy vypila džin čo mi kúpili. Emerika ma volať nechceli lebo nemali veľmi radi Američanov, tak ma volali Meriiščedžin. Mne sa to páči, tak aj vy ma takto volajte.

Imre: Na koniec nášho rozhovoru môžem sa vás ešte niečo spýtať slečna Emerika Taňová? Alebo už len E.T. alebo Meriiščedžin?

E.T.: No zadarmo už bude len jedná otázka. Za všetky ostatné mi zaplatíte po sto libier za každú.

Imro: Zostanete dlho na Zemplíne alebo sa ihneď vraciate do Londýna?

E.T.: Veľmi milujem Zemplín a Spodný Jablonkov a naše mesto. No viete biznis je biznis. Za niekoľko dní sa musím vrátiť do Londýna. Modeling nepočká a ja som mopmodelka.

Imro: Za váš čas a ochotu vám veľmi pekne ďakujem.