Nejebe mi, len som "prepatá"

Spisovateľ/ka: Lena | Vložené dňa: 30. januára 2011
http://citanie.madness.sk/view-34033.php

 

- Láska, čo ti vadí? Je to normálne!

Snažil sa ma dobehnúť. Rýchlou chôdou som kráčala smerom k zastávke cez malý parčík.

- Veď dobre! -vyprskla som naňho už po niekoľký raz. Zahrešila som.

- Nevyzeráš tak.

- A ako teda vyzerám?! -prudko som sa otočila o sto osemdesiat stupňov. -Pretože ak vyzerám ako kurva, ktorá zapredala svoju hrdosť... svoje telo...!

- Jéžiši, mojá, poď sem...! -silno ma stisol a pritisol si ma na prsia. Alebo skôr, pritisol si moje prsia na seba.

- Nechaj ma! -vymanila som sa mu z objatia. To ho naštvalo.

- Dopekla, ty sa počúvaš?! Raz si skvelá, zábavná, sexy a... a inokedy si úplne hysterická a... doriti! Keby si bola chalan, spýtam sa ťa, či ti nejebe! -Michal sa chytil za zátylok. Hlasno dýchal.

- Nie, neboj sa! Nejebe mi! Len som prepatá! -zaafektovala som hystericky a dala som dôraz na posledné slovo. Chytil ma za ramená a snažil sa ma utíšiť. Vytrhla som sa mu. -Daj mi pokoj!

 

Utiekla som.

 

Zazvonil mi mobil. Trvalo asi desať sekúnd, kým som ho vydolovala z tmavomodrej prešívnej bundy. Všetky vrecká boli totiž deravé.

- Áno?

- Kde si?! -ozval sa z mobilu hlas môjho otca.

- Už... už som skončila.

Píp píp píp...

- Typické! -zahundrala som si popod nos.

 

---

 

- A... a oni, že to mysleli dobre... ! A ja im hovorím: „Tá... tá stena mala byť nosná! Teraz to bude čo držať?! Vaše dobré úmysly?! No rozhodne nie!" Debili! ...A... a oni... !

Nečinne a trochu aj ľútostivo som sa zo zadného sedadla nášho subaru prizerala, ako môj prepracovaný, workoholický otec pľuje na moju vydesenú mamu sediacu na mieste spolujazdca.

- Tu zahni do prava. -ozvala sa mama už trochu pokojnejšie a utierala si tvár.

- Č-čo? - znovu ju opľul.

- Musíme nakúpiť. -keď videla, že nehádže smerovku, naklonila sa k nemu a otrela si rúž o jeho draplavé líce. -Ty si to nepamätáš? Ráno sme o tom hovorili.

Odpovedal jej prudkým zvrtnutím volantu do prava a hlasným zahrešením.

 

---

 

- Ešte tam tuším nie je... mlieko a...a strúhanka... a...

Mama vybiehala a znovu vbiehala do uličiek Carrefouru a vždy so sebou niečo priniesla. Ja s ocom sme stáli v strede hlavnej uličky s košíkom a znudene sme sa prizerali, ako nás všetci obchádzajú.

- Tú strúhanku neviem nájisť. -zavzdychala mama.

- Tu je strúhanka! -skrýkla som prekvapená sama sebou.

- To sú drevené brikety. -poznamenal otec.

 

Po zvyšok nákupov som bola ticho.

 

---

 

- Ahoj. Prečo si mi to nedvíhala? -ozval sa Michal. Bol už večer, niečo po deviatej hodine. Ľahla som si na posteľ len omotaná osuškou.

- Bola som v sprche. Už aj na tú žiarliš?

- Nie... teda, mal by som? Heh.

Zastonala som. Michal, prečo to robíš?!

- Hm... a tak. - hlesla som.

- Nóo.. hej. Čo inak, ako si sa mala? Teda...

- Dnes, myslíš? -prerušila som ho a zamyslela som sa. -Tak, bola som s tebou. A ako to už s tebou býva, zatiahol si ma k sebe do bytu a...

- Vonku bola zima! -bránil sa Michal.

- Tak ako po celý rok? Už... už ma to nebaví... !

- Martina... ja... doriti, volá ma mama. Zavoláš mi ešte?

- Uvidím. -vzdychla som.

- Okej. Milujem ťa.

- Hm, bež, ahoj.

- Nepovieš mi...?

Píp píp píp

 

---

 

Už ma čakal na vopred dohodnutom mieste- ihrisko pred bytovkou mojej babky. Meškala som, už bolo pol druhej.

 

- Chýbala si mi. Včera si mi nezavolala. -privítal ma a objal okolo pliec. Nemala som ani šancu niečo povedať.

- Hej, no... aj ty mne.

Chytil ma za ruku a nesmeroval si to k hojdačkám. Bol síce november ale hojdačky tam ešte boli. O tomto čase boli minulý rok už zvesené.

 

- Počuj. -usmiala som sa naňho.

- Áno, láska?

- Vedel... mohol by si sa ku mne správať trochu... normálnejšie? -opatrne som sa naňho očkom pozrela a neprestala som sa pohupovať na hojdačke za pomoci špičiek.

Michal sa neveriacky zasmial a pozrel na mňa. Šokovať som ho vedela, to mi treba uznať. Nadýchla som sa.

- Totiž, nemohol by si sa ku mne aj na verejnosti správať tak, ako... hm čo ja viem... v posteli? -kusla som si do pery a otočila k nemu hlavu. On pomaly otvoril ústa.

- To teraz čo chceš odomňa? Mám ťa k tej hojdačke priviazať ?

- Nie, myslela som. Nadradenosť.

- Čo je s ňou?

- Mám pocit, že túto vlastnosť opúšťaš v momente, ako sa oblečieš. -povedala som presne to, čo som si aj myslela.

Bol ticho. Niekedy na mňa pozrel. Potom sa znovu zahľadel pred seba.

- Už dlho mám pocit, že nevieš čo chceš. A ako mám vedieť čo chceš, keď to nevieš ani ty sama?

- To nie je pravda. Viem čo chcem!

- Skús odpovedať impulzívne. -otočil sa ku mne. -Ovocie?

- Jablko. -odvetila som bez rozmyslenia bez toho aby som sa zamýšľala, na čo to je, sakra, dobré.

- Farba?

- Biela.

- Slon?

- Chobot.

- Oblečenie?

- Podkolienky.

- Láska či sex?

- Sex.

Stíchol. Pozeral na mňa. Ja naňho. Zrazu sa postavil. Nevedela som, čo mám robiť, tak som sa postavila aj ja.

- Milujem ťa. -vyšlo z neho úprimne.

- Veď... ja viem.

Vzdychol si.

- Nepovieš mi to, čo? -pozrel na mňa.

Otvorila som ústa, že to z donútenia poviem ale predbehol ma.

- Chcem sa s tebou rozísť. -zrazu sa začal smiať. -Keby som pred rokom počul od nejakej holky, že chce byť so mnou len kvôli sexu, bral by som to ako kompliment. -zdvihol mi bradu. Ja som sa stále nedokázala zmôcť na slovo. -Ale potom som stretol teba a zamiloval som sa. Hej, milujem ťa, Martina. A môžem to vykričať rovno tu uprostred všetkých tých panelákov! Milujem ťa. Ale žiaľ, ty mi to už nepovieš. Možno to je tým, že máš len sedemnásť.

- Mi-milujem ťa.

Zasmial sa a priložil mi prst k perám.

- No táák... Na čo sa hráš?

- Nehrám sa ja... -nejako som si začala uvedomovať, že sa mi zaslzili oči. Nedokázala som sa naňho pozrieť.

- Budem ti chýbať? -spýtal sa ma.

Pokývala som hlavou.

- To som rád. -zarazil sa a pozrel na mňa. -Nechceš... Nemám ťa naozaj... priviazať k tej hojdačke? Ešte naposledy? -zaškeril sa.

Pokrútila som hlavou.

-Tak... -vzdychol. -ahoj.

 

Odišiel.

 

A ja som sa zasa niečo nové naučila. A ako vždy, zasa som o to musela najprv prísť aby som si to uvedomila. Rozmýšľam, kedy ma to prestane baviť.

 

 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
9 bodov - odporúčam
Super sa to čítalo...náhodne som na to klikol, že šak báseň, a ono že šak povídka :)takéto mám veľmi rád...potešila si ma a v komentoch čítam niečo o vulgarizmoch.... asi ich tam toľko nie je keď si ich moc nepamätám ale perfektne tam zapadajú a absolutne tam patria..nie je čo riešiť...nech sú barz 4 v každom riadku, keď majú vyjadrovať postavu  
Spisovateľ/AutorMike Whole Pridané dňa6. februára 2011 23:34:59
Lena
ďakujem ti. :) A keď ide o tie vulgatizmy, úplne s tebou súhlasím.  
Spisovateľ/AutorLena Pridané dňa7. februára 2011 19:36:01
Vulgarizmy nie sú generačným znakom, staršie generácie boli obdobne zaťažené. Sú skôr únikom, je ťažšie nájsť iné jazykové prostriedky na vyjadrenie pocitu ktorý máme, keď hrešíme.Časom sa vždy ukáže, že bola aj iná možnosť,keď si autor začne vážiť svojich čitateľov.Podľa úrovne jazyka si ťa zaradia,možno ti to je teraz jedno,no nebude to tak večne.  
Spisovateľ/Autorconicek Pridané dňa1. februára 2011 21:13:00
Lena
Máš pocit, že vulgarizmy v literárnych textoch sú dôkazom toho, že si autor neváži čitatela? Vôbec to s tým, myslím si, nesúvisí. Vulgarizmy tu sú, ako hovoríš, na to, aby nám pomohli vyrovnať sa s pocitom, ktorý v sebe máme, dusíme ho, prostredníctvom nich máme možnosť dať to všetko von. Taktiež súhlasím s tým čo hovoríš, že politický systém a jedno z druhým v rokoch cca 70-tych nedovoloval voľnosť a slobodu prejavu... aj tak si však stojím za tým, že z jednotlivých vekových skupín, napriek tomu, že všetky využívaju vulgarizmy, teenageri ich využivaju predsa len viac. Myslím si, že je to aj tým, že ešte nevedia nájisť správne slová, ešte nemajú tak dobre vyvynute vyjadrovacie schopnosti.  
Spisovateľ/AutorLena Pridané dňa1. februára 2011 21:53:44
sorry za tú duplicitu, asi škriatok... platí odporúčanie číslo jedna a komentár číslo dva...  
Spisovateľ/Autormasha Pridané dňa31. januára 2011 23:38:18
vcelku bežný príbeh, vcelku zaujímavo podaný, vcelku výstižný názov, vcelku dobre...  
Spisovateľ/Autormasha Pridané dňa31. januára 2011 23:34:15
odporúčam
vcelku bežný príbeh, vcelku zaujímavo podaný, vcelku výstižný názov...  
Spisovateľ/Autormasha Pridané dňa31. januára 2011 23:31:29
Lena
Ďakujem  
Spisovateľ/AutorLena Pridané dňa1. februára 2011 19:26:26
Miroslav Kapusta
Prepáč, zabudol som - Čo ten názov? Myslíš, že v takomto tvare je znesitelnejší?:)) Píš ako počuješ - ako hovoril brat Štúr!:))  
Spisovateľ/AutorMiroslav Kapusta Pridané dňa31. januára 2011 09:55:35
Lena
Pri názve som dlho váhala, či to aj nenapísať v Štúrovskom duchu, tak ako hovoríš... Osobne som s tým problém nemala ale bála som sa, že mi to stiahnú za vulgarizmy:)  
Spisovateľ/AutorLena Pridané dňa31. januára 2011 16:30:54
Miroslav Kapusta
Vidím, že už to "zvoní" :)) Dúfam, že nebudem osočovaný za to, že som ťa na to naviedol:) Inak, čo sa vulgarizmov v literárnych textoch týka, najmä v próze, nevidím v tom problém, pokiaľ sú používané "s citom" a účelne, k vykresleniu charakteru osoby či prostredia. V poézii som však až taký benevolentný nie, aj keď...:)  
Spisovateľ/AutorMiroslav Kapusta Pridané dňa31. januára 2011 16:46:46
Lena
Keby sa teda niekto proti názvu ohradil, nesmerujem ho k tebe:)) Inak s tebou súhlasím. A myslím si, že ak vulgarizmy patria k nejakej skupine ľudí, tak sú to jednoznačne teenageri. Je to z určitej časti ich signácia. Takže ak sa niekto rozhodne písať o mladej generácii, vulgarizmom sa nevyhne. Ako som už aj sama zistila:)  
Spisovateľ/AutorLena Pridané dňa31. januára 2011 17:09:39
Miroslav Kapusta
odporúčam
Ja v tom priam romantiku nevidím, pragmaticky sa pozerám na svet okolo a toto je z neho ako vystrihnuté, nevtieravé a vcelku aj uveriteľné. Možno by to chcelo trošku štylistického doladenia, ale celkovo - fajn! Vydržal som to dočítať - to je u mňa prvotný signál spätnej väzby textu!  
Spisovateľ/AutorMiroslav Kapusta Pridané dňa31. januára 2011 09:51:59
Lena
Ďakujem pekne  
Spisovateľ/AutorLena Pridané dňa31. januára 2011 16:30:20
abulia
odporúčam
romantika  
Spisovateľ/Autorabulia Pridané dňa30. januára 2011 21:31:30
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8