Človek

Nebolo to na začiatku, ani na konci, nebolo to v čase či niekde v priestore, aký ho poznáme. Bolo to miesto aj stav podobný ako je vraj človek bohu.

Obrovská plochá membrána vypĺňala priestor a bolo úplné ticho , no v tom zaznel Boží hlas a riekol :,, Človek !". Membrána sa začala pomaly napĺňať ozvenou a celá hýbať, keď v tom Boh riekol znova :,,Človek !" a obrovská masa sa začala vlniť a hrať božskú nôtu. Uprostred vytryskla fontána času a priestoru, no vzápätí sa zliala naspäť. V tom zadunelo znova :,,Človek !" a fontána vytryskla na obe strany zo stredu. Vo vnútri hornej fontány dal Boh život ľudskej bytosti, v dolnej fontáne sídlia ľudské duše, prelievajúc sa zhora na dol a naopak. Membrána, ktorá ich obklopuje je ich prúdením v neustálom pohybe. Až v jeden deň, keď sa ľudské duše prestanú pohybovať sa obe fontány zlejú do stredu a v poslednej vlne ju celú ozvučia jediným slovom : ,, Boh !".