Pustovník

     Pomaly kráčam pozerám na krajinu a  zdá sa mi, že som tu už bol. Potom som sa akosi stratil, ale dobrí ľudia ma prichýlili do zdravotníckeho zariadenia. Stále som musel niečo robiť, aby som dostal stravu a nocľah. Keď sa oteplilo, tak som odišiel. Možno stretnem nejakú ženskú, čo by ma prichýlila. Nie je nad teplú perinu. Milujem teplo, aj keď tam môžu byť blchy, alebo iné parazity. Po úspešnom úteku z psychiatrie som narazil na zvláštny príves na lúke za mestom.. Normálka sa z neho dymí. Dúfam, že nebude treba hasiť.

       Ako tak rozmýšľam nič na tomto svete nie je nič zadarmo. Príves je zánovný, tyrkysová farba splýva s oblohou,  zvedavosť ma poháňa vpred, ale čo keď v nej bude niečo mrchavé? Som unavený ako kôň, aj smädný ako ťava, možno budem mať šťastie a prichýlia ma... Zaklopal som a potom sa to strhlo. Začal lomoziť alarm a zozadu vybehol doberman. Keď som chcel ujsť zakúsol sa mi do zadku. Z prívesu vybehla plnoštíhla vlasatá blondína a zavolala psiska späť. Keď ma zbadala zalomila rukami a pozvala ma dvnútra. "Poďte dobrý človek zašijem vám to. A tak som to riskol. Keby som vedel, čo ma čaká mamička moja, tak by som príves obišiel naširoko...

   Keď sem vošiel do  prívesu, skoro som spadol z nôh. Všetko bolo čistulinké, bola tam taká malá kuchynka, hral tam plazmový televízor a na stolíku bol fungl nový notbúk.  V zadnej časti som zaregistroval peknú postieľku. Na špici bola malá kabínka. Angela mi neskôr ukázala ako sa tam dá robiť hygiena, ale pre dvoch ľudí nášho vzrastu to bolo malé. Keď mi zašila tú natrhnutú r i ť- tak mi ponúkla, že by som mohol u nej prenocovať. A keď vytiahla fľašku omšového, tak som sa dal presvedčiť.„Bohuš, keď dávajú tak ber", povedal sem si a pozerali sme do noci satelit. Potom chvíľku aj na hviezdy cez to maringotkové okno. Angela bola samá oblina, tak sem sa tešil na ten nocľah. Doberman - volal sa Rijan dostal žrať a ihneď  sebou švihol pod kolesá...

   Ráno som vstal z nafukovačky trochu pokrčený, ale po dlhom čase som sa cítil dobre. Angela bola fajn hostiteľka. Po počiatočnej nedôvere sme preklenuli rozpačitosť rozhovorom o sebe. Povedal som jej, že som bývalý vojak z povolania, ktorý utrpel v Iraku zranenie hlavy a potom ma prepustili s vysokým odstupným do trvalej invalidity. Bol som určitý čas v kóme a tak som prechodne stratil pamäť. Moja mladá žena sa z tým nevedela zmieriť a tak po nevere nasledoval rozvod. Deti sme nemali, tak sa to išlo rýchlo. Akurát som prišiel o byt, lebo sme ho predali, aby sme sa vyrovnali. Ale na účte pribudla finančná rezerva. Chcel som si vyskúšať život tuláka, tak som pár mesiacov vandroval po Európe. Stravoval som sa v lacných bufetoch  a nocoval ako sa dalo. U priateľov z vojny, na železničných staniciach aj v záhradných a lesných chatkách... Počúvala a občas pokývala hlavou. Pozeral som do jej modrozelených chápavých očí a bolo mi príjemne.

„Vieš, Bohuš si zvláštny chlap," povedala Angela a usmiala sa. „Mám teraz zopár súrnych vecí cez internet. Tu máš kľúče od môjho SUV -čka , v priehradke sú peniaze. Nakúp niečo do chladničky, aby sme mali čo jesť. Keď sa vrátiš, porozprávam ti o sebe." Strieborné BMW X5 stálo pod stromom. Naštartoval som a zabočil na hlavnú cestu. Motor priadol ako mačka. Slniečko ma šteklilo na tvári. Angela bola rozhodne bohatá a inteligentná žena. Tešil som sa na jej príbeh...