O štyroch, ktorí pracujú

V televíznych novinách nemenovanej slovenskej televízie som pred časom zhliadla ukážku výsledkov hlasovania nemenovaného zákonodarného zboru. Nič zvláštne, zrejme hlasovanie o nejakej bezvýznamnej záležitosti, ako to v zákonodarnom zbore zvyčajne býva. Výsledky boli nasledovné:

prítomných: 68

za: 3

proti: 1

zdržalo sa: 0

nehlasovalo: 64.

Nechtiac sa mi v hlave začali odvíjať rôzne analógie. Tak napríklad:

Vo výrobnom podniku, ktorý má 150 zamestnancov, do práce nastúpi 68. Štyria sa pustia do práce, aj keď jeden s odporom. Zvyšných 64 pracovníkov zostane po celý čas v bufete, v šatni alebo sa len tak z bezpečnej vzdialenosti prizerá pásovej výrobe.

Iný príklad. V úradoch štátnej správy v nemenovanom meste pracuje 150 úradníkov. V stránkový deň z nich nastúpi do práce  68, z toho 64 sa síce zdržuje niekde v budovách úradov, ale nič nerobia.

No a výsledok mojich úvah? V prípade výroby je to asi v poriadku. Veď kde je napísané, že výrobný podnik musí niečo vyrábať? A možno úplne stačí, keď produkujú len štyria zo 150 platených zamestnancov. V prípade úradov je to asi tiež v poriadku. Veď prečo by sa na úrade malo niečo vybavovať? A možno postačuje, keď nejaké tie stránky a správne úkony vybavia tí štyria. A malo by to byť v poriadku aj preto, lebo zamestnanci v oboch prípadoch si predsa sami odhlasovali, že im pôjde plat, aj keď sa v práci nepretrhnú. No a keď je to v poriadku vo výrobe aj na úrade, prečo by to mal byť problém v nejakom zákonodarnom zbore?

A možno je to všetko inak. Možno bolo v práci všetkých 150 poslancov a všetci pracovali a uvedená ukážka výsledkov hlasovania bola dôsledkom zlyhania hlasovacieho zariadenia. Zrejme ho vyrobila a inštalovala firma, ktorá má 150 zamestnancov, z toho 68 chodí do práce, 4 pracujú...

Pravda je, že to bolo už dávno. Tuším boli medzitým aj voľby. Snáď sa nám podarilo zvoliť tých štyroch viackrát. A tak problémom už nie je, či robia, ale čo robia... Ktovie koľko pokusov nás ešte čaká...