Vyhasnuté ohnisko

 Stopy v prachu,
zabudnutý zošit
na dne časom ozdobených kníh
a dedovo bambusové kreslo,
v ktorom už len vietor
občas vystrie unavené údy
 
-sladké ticho...
   prelína čas
svojím medovým blúz
s nekončiacim refrénom spomienok
a vokálmi zaplesnených diapozitívov,
čo márne prosia o kúsok svetla
vyhorenú žiarovku premietačky.

Kopy dosák,
ktoré stratili privilégia lesklého nábytku,
pod oknom bez skla
stará,dubová posteľ
-jediný celok
            schopný
poslúžiť ešte ľudskému pôžitku.

Hore v kúte zožltnutej steny
zapletená šeď tvojích vlasov
v jemnosť pavučiny

a tvoje kukučkové hodiny.

bez života,

...mama...

-cítim tvoju vôňu,
v prázdnej izbe.

Srdce v kŕč zviera,
stráca rytmus,
aby v zápätí divoko
                  vrazilo
červeň do líc
a v prach
medzi zoschnuté dosky
                    sa skotúľa
posledná moja slza.

V ruke zovriem naposledy,-tu
malý,čierný uhlík
z vyhasnutej piecky a...

...vonku sa štekot psov
                      mení
v desivý rehot
             nedočkavého bagra...